Helena Smihulova Laucikova
Červené jablká
Mám rada jablká. Hryziem červené jablko, šťava sa mi rozlieva v ústach, jeho vôňa je mojim dychom. Keby som mala byť stromom, chcela by som byť jabloňou s červenými jablkami.
Som bojazlivá smelá žena Zoznam autorových rubrík: ružový a modrý svet, tretie oko - fotografie, Dvere do minulosti, psie rozprávky, politika z kuchyne, Magdine puzzle, čítala som, Súkromné, Nezaradené, Moji rodáci
Zoznam článkov blogera
Helena Smihulova Laucikova
Letné námestie
Bicykle opreté pred cukrárňou. Ruksaky malebne šmarené pri nohách, modré ústa od čučoriedok. Zaprášené topánky z túry podupkávali nohami, imaginárne paličky hrali na bicie. Nohaté dievčatá sa vlnili a pohadzovali vlasmi.
Helena Smihulova Laucikova
Vyblednuté červené škvrny
Zavolaj Soňu na obed, keď ostala doma celkom sama, povedala mama. A tak, ako vždy, keď s niečím vnútorne nesúhlasila, ale rešpektovala rozhodnutie druhých, povedala: „A naozaj musí ísť!?“
Helena Smihulova Laucikova
Politika Grécka detektívka a varenie lekváru
Minulý týždeň som vo svojej kuchyni varila lekvár a pritom som čítala .týždeň. Skoro celý týždeň som varila ten poondianý lekvár a čítala .týždeň. Aj som rozmýšľala. O Grécku. Mala som veľmi protichodné pocity.
Helena Smihulova Laucikova
Koniec prázdnin
Toto nevydržím dva mesiace, pomyslela som si v prvý prázdninový deň, keď sa dom otriasal v základoch. Buchotom, čudnými zvukmi, smiechom, plačom, hudbou, požiadavkami, otázkami, čo bude na obed, na olovrant, či máme zmrzlinu,
Helena Smihulova Laucikova
Nečítaj tú knihu ...
Prestala som od včera fajčiť cigarety, oznámila mi kamarátka Gaba, v absolútne nevhodnom čase, ráno o 9 hodine. Stála pred dverami a vyzváňala, akoby šlo o život. Pri nohách jej sedel Danihel.Fajn a nepočkala by táto informácia. .
Helena Smihulova Laucikova
Tretie oko a boh maličkostí
Áno, veľké panorámy v prírode vidím dobre, aj keď občas až doma zistím, no jasné zase elektrické vedenie, stojí mi na mojom videní. Prisahám, že najlepšie vidím cez hľadáčik fotoaparátu.
Helena Smihulova Laucikova
Mámivé mávanie krídlami
Magda strčila lakťom do bráničky a vošla do záhrady. V rukách držala starý plechový lavór s vypranou bielizňou. V ústach, medzi perami pridržiavala štipce, čo sa jej nevmestili do odutých vreciek. Obišla rebrík, opretý o starú
Helena Smihulova Laucikova
Rota vírus
Starkáá, starká! Skôr som vytušila, ako počula, Tomášove naliehavé volanie. Vypla som mixér i rádio, utrela ruky do zástery. Práve sme spolu piekli veľkonočnú bábovku, keď zrazu vytrielil z kuchyne.
Helena Smihulova Laucikova
Skúška správnosti, alebo biele miesta v živote
Skúška správnosti života sa nedá urobiť, život nie je matematika. Má čudné pravidlá, ak vôbec má a ak má, tak ich často nechápem a okrem začiatku a konca nemá ani logiku. Podľa mňa, niečo by mohlo ostať v živote nepoznané, tajomné, nedokončené. Niečo treba nechať tak, netreba všetkému rozumieť. A možno je to zámer života, nespoznať ho. Teraz sa musím pohádať sama so sebou, lebo podľa mňa je zvedavosť jedna z najlepších vlastností v živote človeka. Je v nej silná energia. Povzbudzujúca, vzrušujúca a nádejná. V skutočnosti je bez konca a to ma fascinuje.
Helena Smihulova Laucikova
Liptovské predjarie
Prelínanie zimy do jari, to je predjarie. Nehýri farbami, ani vôňami, ale dáva prísľub, že už čoskoro príde ozajstná Jar. Príde s jarným vetríkom v rozviatych vlasoch. Obsype kvetmi zelené koruny stromov. Utká žlté koberce z púpav
Helena Smihulova Laucikova
Klaunov smutný smiech
Smiať sa na tom, čo sa považuje za smiešne je fajn, ale existuje jedna vzácna odroda smiechu, ktorý je taký silný a uvoľňujúci, ako jeho brat plač. Sú emoční bratia a často sa v svojich prejavoch podobajú. Dokonca aj ich účinky sú podobné. Pôsobia veľmi očistne. Smiať a plakať sa dá kdekoľvek a z čokoľvek. To predsa nemôže byť hriech, smiať sa na derniere života , na pohrebe.
Helena Smihulova Laucikova
Februárová prechádzka
Zimná prechádzka. Za dedinou. Stopy v nás. Studená voda Smrečianky, horúci čaj na chate, staré Ja v jablku, ešte sa musím otočiť a pozrieť na Baranec.
Helena Smihulova Laucikova
Talent na život
Odmetala som sneh z pred nášho domu. Studený, zimný vietor zmiešaný so snehom mi v zrýchlenom dychu privial do úst bolestivú otázku a necitlivo sa dotkol mojich zubov. Igor, nepozrel by si sa mi na zuby, zakričala som? Igor je môj dlhoročný sused, povolaním zubný lekár. Tváril sa, že nepočuje a naďalej odhadzoval sneh z pred svojho domu. Neotravuj, nie som v robote, veď vidíš, čo teraz robím. Veď nie už aj!
Helena Smihulova Laucikova
Podľa vzoru chlap a žena:)
Dvere na pivnici sa s treskotom zatvorili. Ja zamknem, ja sám, počula som čo hovorí malý chlap. Onedlho sa po schodoch okrem buchotu dvoch párov nôh ozýval spev. Veľký a malý chlap vpochodovali do kuchyne „My sme dvaja kamaráti, my pijeme rum a do gatí bum“. Privrela som jedno oko nad mlákami z topánok . Môj automatický chichotavý pilot mi navodil v tvári úsmev, od ucha k uchu. Lebo, líca im horeli, oči žiarili, čiapky na krivo, vetrovky rozgajdané. A hlavne boli si podobní ako vajce vajcu aj keď jeden má tri päťdesiat rokov, ako hovorí a druhý sedemkrát desať rokov.
reklama
Helena Smihulova Laucikova
Spúšť
Ako sa do lesa volá, tak sa z lesa ozýva. Niekedy sa nám zdá ozvena skreslená, ale to len zle načúvame. Prírode i ľuďom. Nečudujem sa dianiu ani v džungli prírody, ani tej mestskej, medzi ľuďmi.
Helena Smihulova Laucikova
S-nežné teplo
Pozerám sa z okna. Vietor so snehom tancujú všade, kde sa dá. Každého vyzvŕtajú v plačkanici, nedbajúc na mokré topánky a mokré čiapky. To je len na chorobu. Som doma. Počúvam maluzínu v komíne a udržujem teplo domova. Pradávne ..
Helena Smihulova Laucikova
Vianočné dieťa
Milka chodila nepokojne po kuchyni. Od okna k šporáku a naspäť, akoby na niekoho čakala. Priložila drevo do piecky, otvorila dvierka na rúre a skontrolovala vanilkové rožky. Vrátila sa k oknu. Oprela si rozhorúčené čelo o obločné sklo, pozerala na zimnú, bielu krajinu. Krásne svetlo, také zvláštne, pomyslela si. Ostré štíty hôr na pozadí tmavnúcej nebesky modrej oblohy vyzerali ako stvrdnutý práškový cukor. Zdalo sa jej, že z diaľky počuje jemný cengot zvoncov. Cez Vianoce je všetko možné.
Helena Smihulova Laucikova
Mágia kina
Všetko je raz prvý raz. A pretože nemôžeme dopredu vedieť čo a ako bude, lebo je to nepoznané, každý nový zážitok v nás sa môže zapísať v dobrom, zlom, či nijako. Keď som bola prvýkrát v kine, tak to veľmi na mňa zapôsobilo.Ocitla som sa v inom svete. Čo som ja vedela, že tam zhasnú svetlá, bude tma a plno ľudí bude sedieť na takých čudných stoličkách, čo sa držia za ruky. Niektorí mali na kolenách deti a spolu sa pozerali na popoludňajšie filmové predstavenie . Štyri roky som mala, možno aj menej, keď som bola prvýkrát v kine.
Helena Smihulova Laucikova
Politika Omrvinky z panského stola
Ani kura nehrabe zadarmo, pomyslela som si. Iba ak by bolo slepé. Dokonca ani slepé kura nehrabe zadarmo. Akosi vycíti, že niečo z toho bude a tak hrabe. To je prirodzené. Irituje ma, keď mi niekto, najmä komu nedôverujem, núka niečo zadarmo a najmä, je mi to podozrivé. To predsa nie je možné, čo sme v komunizme?!:)
