Helena Smihulova Laucikova
Včelárova žena
Volá sa Agáta. Meno jej veľmi pristane, lebo med, ktorý u nej roky kupujem je agátový. A okrem toho často spomína na svoje rodisko, kde rástli agáty. A aj preto, lebo agáty ju spojili s jej mužom-včelárom.
Som bojazlivá smelá žena Zoznam autorových rubrík: ružový a modrý svet, tretie oko - fotografie, Dvere do minulosti, psie rozprávky, politika z kuchyne, Magdine puzzle, čítala som, Súkromné, Nezaradené, Moji rodáci
Zoznam článkov blogera
Helena Smihulova Laucikova
Slnko v jablkách
V záhrade som odtrhla červené jablko,pokrájala na mesiačiky, povedala vnukovi, hryzkaj, je zdravé. Ja chcem veľké jablko, čo sa v ňom skrylo slnko,povedal.A tak sme spolu čakali,kým sa slnko skryje do jablka a potom ho pochrúmali.
Helena Smihulova Laucikova
Farebné spektrum staroby
Staroba obyčajne nie je ružová, ale ani čierna. Medzi týmito krajnými farbami sa nachádza spektrum pekných farieb, neraz v kontraste s vekom. Prežívanie staroby je veľmi individuálne.
Helena Smihulova Laucikova
Piny-piny-nepiny
Zelená lopta, čo vyzerala ako červený melón, pomaly skackala dolu schodmi. Príjemný zvuk. Chytila som loptu do rúk, udrela ňou o zem, potom o stenu. Daj dobdu Heva, aj ja bác, kričal najmenší Miško. Čo to robíš starká, pýtal
Helena Smihulova Laucikova
Ďakujem, nechcem
V jedno horúce, slnečné predpoludnie, keď sa lámal školský rok s prázdninami a deti v predtuche skorého konca školského roku, chodia do školy radšej ako inokedy, sedela som na námestí v cukrárni a sladila si deň zmrzlinou.
Helena Smihulova Laucikova
Liptov
Posielam vám Obrázky Hôr, Lúk, Aj Drobné kvietky, slNečné žIto z pod BaranCA. Pohľadnice. Aj by som vám niečo napísala, na tie pohľadnice, ale načo, príďte sa pozrieť na Liptov a uvidíte že skutočnosť je oveľa krajšia:)
Helena Smihulova Laucikova
Ňuchy a ňufy
Urobili sme si „tajnú skrýš“na gauči. Kolená skrčené až pri brade, cez hlavy prehodená strakatá deka, chichot bez príčiny. Malá Lenka si pritisla tvár ku mne a začala poťahovať nosom.
Helena Smihulova Laucikova
Nepredajná
Píšem, píšem písaničku, napíšem ich šestnásť, kto neverí, nech spočíta:) Prečo neskúsiš napísať knihu, povedala mi jedného dňa Gaba. Píšeš, píšeš a čo z toho? Ne-viem. Kniha je vec na predaj a ja som nepredajná, pomyslela som si.
Helena Smihulova Laucikova
Liptovské púpavky
Vyďobkali sa z trávy, ako mladé, žlté kačiatka. Jará gazdiná sa vybrala na púpavu. Mladá žena na prechádzke. Samotárska breza. Lúky pod Kriváňom. Ja už mám veľa jarí. Jeseň je stará jar:)
Helena Smihulova Laucikova
Štipendia, umiestenky, učňovky
Obvodná lekárka, odchádzajúca do dôchodku mi priateľsky pozrela do očí a povedala, tak sa držte! Čo mi to robí, čo mi to robí?!
Helena Smihulova Laucikova
Politika Politické nohy
Z ležiacej polohy na gauči, po nedeľnom obede, sa ozval muž. Nezavadziam Ti, vidíš? Nóo, nevidím ich od pása nahor, výhľad mám iba na ich politické nohy pod stolom a predstav si, nie nehýb sa, stav sa, že pridelím nohy k hlavám
Helena Smihulova Laucikova
Voda
Voda stekajúca dolinou, od Žiarskej chaty z pod Baranca, teraz na jar nasýtená topiacim sa snehom. Je taká studená, až sa zdá horúca. Prskajúca ako ohňostroj, šumivá ako šampanské, mrmlajúca ako stará Tatramatka.
Helena Smihulova Laucikova
Starý tepich
Museli byť v tom starom koberci. Zrolované, skryté, udržiavané, opatrované rodinné udalosti a teraz, keď sme ho preniesli do nášho bytu, začali sa odvíjať spolu s kobercom, ako starý nemý film a ožili.
Helena Smihulova Laucikova
Politika Volebná diskusia v kuchyni
Z kuchyne sa vždy ozývajú nejaké zvuky. Slobodné. Chladnička si spieva a občas vydá zvuk akoby ju bolelo brucho, kanvica syčí, voda kvapká, na šporáku sa niečo varí, prípadne kypí.
Helena Smihulova Laucikova
Lanskie zimy
Posledné roky Zima aj na Liptove šetrí bielou perinou. A zišla by sa poriadna, lebo mrazisko sa predvádza v plnej sile. Mala by pozakrývať krásnou bielou,čistou bohatou perinou záhrady, polia, lúky, lyžiarske svahy.
reklama
Helena Smihulova Laucikova
Rokové číslo 70
Starká Hela, poď už krájať tortu, aj kvety pomaly zvädnú, čo sa toľko parádiš!? Tovta je kvásna. Zo vzrušenia zabudol, že už vie povedať„r“. Je veľká s peknými kvietkami, ale, starká, kde máš svoju číslicu - rokové číslo?!
Helena Smihulova Laucikova
Eva Nová
Včera som bola v kine. V takom malom, kde hrajú veľké filmy. Nechodím často do kina, ale na slovenské chodím.
Helena Smihulova Laucikova
Plytká hlbočina manželstva
Jediný spôsob, ako udržať manželstvo, je chcieť ho udržať. Dôvodov je presne toľko, ako je dôvodov na rozvod . Stáva sa , že časom partneri chcú meniť navzájom na sebe to, kvôli čomu sa v skutočnosti zosobášili.
Helena Smihulova Laucikova
Tajomstvo neznámych listov
Kto vie čítať z popadaných listov ich tajomstvá, pomyslela som si. Kto ich píše? Možno je to spomienka na uplynulé leto, možno je to upomienka na blížiacu sa zimu. A títo mŕtvi bez mena, tu, čo ležia pod zemou,
Helena Smihulova Laucikova
Chytanie svetla
Liptovský podvečer. Pod krídlami Kriváňa naháňam svetlo po lúkach,ako pestrofarebného motýľa. Uniká mi, tá hýrivá krása. Niekto stiahol slnko za nohu, za kopec. Kriváň si obliekol večerný šat. Šípky si namaľovali nechty na červeno
