Error 555. Blogger no more to be found at this address. Zoznam autorových rubrík: Čo mi behá po rozume, Moja duša, Život priniesol, Cestou necestou, Nasratý a potešený, Veda, Što to za ťechňika?, Haluze, Nezaradené
Populárné..miestami až príliš, niekto sa aj vzprieči a ja to rešpektujem :_). Našťastie je to dostatočná haluz :_) a ja haluze rád :_). A okrem toho, že je to zaujímavý mem, ktorý sa horizontálne replikuje :_) a statočne šíri, tak je to (pre mňa) hlavne zaujímavé info o tom kom. Dozviete sa veci, na ktoré by ste sa nespýtali a o ktorých by autor nerozmýšľal. Mňa nominoval Marián Križovenský.
A..koxo, ďalší mesiac začal.. a furt v Prahe. Ráno.. dáko sa podarilo vstať aj po včerajšej oslave. Menšia väčšia udalosť - predvedenie prezentácie na menšiu konferu. Relatívna spokojnosť. Aj šéf aj ja. Rýchly obed. Behom busom metrom na Florenc. Bus Bratislava. Hm.. nejako moc ľudí, piatok..aha.. ehm:) No, nemal som čas kúpiť lístok, a ešte som sa nerozhodol či vlastne pôjdem. No uvidí sa. Miestenkári sú vtrepaní, vyzerá to dosť plno. Á.. aj tri Španielky bez lístka sa vošli.
Ale to akosi v podvedomí všetci tušíme :) Vlastne sme sa to naučili už v škôlke "Budem sa s tebou kamarátiť, ale požičiaš mi potom autíčko!" Nie je to dávno, čo sme v počítačovej prílohe SME čítali o telefonovaní na Slovensko zadarmo, ako i do ďalších 38 krajín. A skutočne zadarmo, aj ST to potvrdil, že u prijímateľa k spoplatneniu nedochádza. Áno je pravda, že chvíľu to trvalo. Nutno však zdôrazniť - chvíľu.
Vypadnúť z každodenného života je super! Bol som týždeň na horách a naozaj som ničím iným nežil. Užíval som si krásného mrazivého slnka na vleku, odražajúcich sa lúčov pri pohľade z kopca, svišťajúceho vzduch curvingovej jazdy na prázdnom svahu, teplý vlastný dych na zle namazaných bežkách v kopci, večerný spev v nálade pri gitare s dobrou partou, vymýšľanie haluzí a nakoniec padnutie fyzicky vyčerpaného človeka na posteľ a svieže sa zobudenie do ďalšieho podobného rána :)) To vlastne len tak úkosom, veď všetko sa obsiahnúť nedá. Ale aj tak..
Nie je slovo ako slovo, nie je vyjadrenie ako vyjadrenie.. každý to berieme trochu inak, ale pre zdarnú komunikáciu, by sme si mali byť nejakých tých detailov vedomí. Ide aj o to, ako veľmi chceme..
Mám svojich obľúbených blogerov. Kto nie? :) Píšu o veciach ktoré ma zaujímajú, píšu o veciach, ktoré sú netypické, majú podobné myslenie ako ja alebo ho majú úplne iné a fascinuje ma ich pohľad, dáva mi niečo nové. Pre to všetko ich mám rád. Ale! Za prvé je ich veľa a za druhé od začiatku blogu napísali milión článkov:) A niesom schopný vyčleniť si 168 hodín na prečítanie všetkých. Ledva stíham čítať ich nové.. A tak som ich poprosil, aby mi prezradili, ktoré svoje (vlastnoručne napísané) články majú najradšej, ktoré ich najviac charakterizujú, v ktorých odkrývajú najviac zo svojej duše, pri ktorých mali pocit, že niečo naozaj chcú odkázať svetu. Chcem ich totiž spoznať ;) Tu sú!
Váš miestny Schwarzeneger inštaluje nový operačný systém 'making widows' nASTALA VISTA. Prosím čakajte.. Systém našiel nové zariadenia. Updatujem registre miestností. Pre správne fungovanie všetkých súčastí vyhoďte a nahoďte hlavný istič. Prosím správcu 'OTEC' o vytvorenie užívateľov. Pre korektnú tvorbu musí byť prihlásený užívateľ 'MATKA'.
2.1.2006 - Vychodniari dobývajú Prahu.. nuž ten pocit som mal, keď už v Humennom sa do legendárneho Laborca nasačkovalo viac ľudí, než je vo vlaku miest. To teda bude zábava hovorím kolegovi - tiež sprievodca. S potmehúdskym úsmevom prikyvuje. Už sme si zvykli. Silvester robí svoje. Veď kolegovia v posledných dňoch v Bratislave, či včerajčí Košičania to tiež nemali ľahké.
Je potreba zopár (laikom naučiteľných) programatorských znalostí. Trošku HTML a PHP. Vytvoríte si stránky, kde bude aspoň zopár návštevníkov denne. Prinútite ich nejako (veľkým serverom to ide lepšie, to treba podotknúť ;-)) sa zaregistrovať. Zadajú heslo, zveria vám svoj email, aby ste im mohli poslať overovací kód. A.. pri troche šťastia (príp. hodne zaregistrovaných) to máte. Pointa je jednoduchá.
Je to tak každé Vianoce, odkedy si pamätám. Sme na seba zlí. Hádame sa. Toto spraviť - ja som už robil. Tak to spraviť - mne stačí takto. Výmeny názorov štipľavo okoronené.
Toto mi prišlo na myseľ v deň, keď som sa dopočul o podnikavých zamestnancoch Volkswagenu, ktorí si privyrábali kradnutím súčiastok z nákladného vlaku a následným odpredajom. V ten istý deň sme si spravili reklamu aj na Svetovom pohári v biatlone, konanom na Slovensku. Oraganizátorom sa totižto nepodarilo ustrážiť vybavenie svetových pretekárov, a dvom bola ukradnutá špičková výstroj. Prirátajúc k tomu organizačné zabezpečenie medzinárodného hokejového turnaja s rozhodcom nepoznajúcim pravidlá, prišla na myseľ práve veta: Prosím vás Slováci, veď SEBE!
Všetci sme čítali o pobúrení, ktoré vyvolalo (nilen) v Amerike Bushovo schválenie tajného sledovania telefonátov a emailovej korešpondencie bez povolenia súdu, vrámci protiteroristických opatrení. Neviem či si uvedomujete, že to môže byť aj váš email (mnohým z nás cestujú emaily americkými servermi). Mne to v zásade až tak nevadí, príroda ma neobdarila dostatočnou paranojou. Ja však zabúdam na pár dôležitých detailov.
Idem si tak po mierne upršanej Prahe, popri tramvajovej (rozumej električkovej) zastávke. Pristaví tramvaj, vnímam len periférne. Z predného vagóna vystupujú ľudia. Prechádzam popri druhom. Uf! To čo ako má byť? Druhý vágon plný veľkých čísel. Na sedadlách, v uličke. Tramvajou totiž cestujú voľné minúty! Haluz úplná :)
Človek rýchlo upadne do stereotypu. Po tom, čo sa objavia nové skutočnosti, zmena pracoviska, stavu duše, nové bývanie, nové známosti.. sa vždy pomaly a postupne akoby vychýlené krivky vyhladia, do akejsi priemernej hodnoty. Sama skutočnosť sa nijako nezmení, naše vnímanie však áno.
Bola stvorená pre mňa. Viem to. Prezradil mi to Boh. Sám ju pre mňa pripravil. Zaľúbil som sa na druhý pohľad. Je to ten pohľad, ktorý si nemôžete odpustiť, pretože keď skončil ten prvý, zanechal vo vašej mysli zvláštny nepokoj, ktorý núti pozrieť ešte raz, s prívetivým úsmevom a iskrou v očiach.
"Koxo, ten chlapík má pravdu!"..musel som si povedať po prečítaní knižky Garyho Chapmana: Päť jazykov lásky. Krásne vám vyrozpráva princíp jeho videnia prejavov lásky. Každý človek má totiž jeden primárny jazyk lásky, na ktorý je najviac citlivý, a cíti sa nemilovaný, ak sa mu reči lásky v tomto jazyku nedostáva. Jazyky lásky: Slová uistenia Pozornosť Darčeky Skutky služby Fyzický kontakt
Občas sa nám stáva, že sa nám na ICQ prihovorí cuzdí človek (väčšinou ženského mena, s personal info v tvare lkiyuasdnfdadfad), a po prvej vete vybafne, že si máme pozrieť jeho super cool pics. Inteligencia botov však prekvapila aj mňa. Teda..skôr programátorov, ktorí vedia, čo sa budete pýtať.
Čítal som o šťastných privatizéroch. Nuž, môžu byť šťastní, ale nemusia. Argument "úplná väčšina ľudí (teda aj nepoctivých privatizérov) usudzuje, že je šťastná, pokiaľ sa domnieva, že „všetci ľudia“ ich za šťastných považujú a tešia sa aj spoločenskému rešpektu" ma úplne nepresvedčil. Šťastie totižto nie je pocit, ktorý si naordinujeme ako liek, či ako prevenciu "aby sme boli šťastní".
Kto nič nevie, nič nemiluje. Kto nič nedokáže, nič nechápe. Kto nič nechápe, je bezcenný. Ale ten, kto chápe, ten i miluje, všíma si, vidí... Čím hlbšie poznanie, tým väčšia láska... Ktokoľvek si predstavuje, že všetky plody dozrievajú súčasne s jahodami, nevie nič o hrozne. (Paracelsus)
