ELÁN a fajnový pocit cítiť sa ako EURÓPAN

Ten koncert som nevidel. Nevadíííí! Už som ich na živo videl niekoľkokrát a čo si budeme, Jožo už nie je čo býval. Skončil som u kamaráta a jeho nastávajúcej (o 2 týždne). My sme oslavovali a oni si uvedomovali, že už asi necúvnu...bola sranda.

Pred 3 rokmi som sa do hlavného mesta Anglicka prišiel pozrieť ako turista. Prišla eufória, sklamanie a postupné zamilovanie. Tak to chodí z väčšinou vecí. Stretol som (ne)správnych ľudí a tí ma prehovorili (nestačilo veľa). Vtedy ma oblbli pocitom, ktorí mi tu potom nejakú dobu chýbal. Boli to tri pekné Slovenky a mne chýbal ostatok krásneho Slovenska (ostatné bambuľky a jazyk a jedlo a...vôňa Tatier). Chýbalo mi vedomie, že predsa to nie je až tak ďaleko, domov. Bolo!

Nestačili ani občasné (častejšie ako časté) párty a iné zábavky, kde bola účasť tvorená v priemere 60% Slovákočeši + 39% ostatok sveta (jedno percento boli čudáci, ktorých neviem definovať, ale vždy sa nejakí našli). Nejdem spomínať na veci horšie, v nabehnutom tempe (euro) optimizmu, ktorý mne nechýba (ako nováčik v klube sa nehodlám hodnotiť žiadne prebiehajúce referendá, alebo o tom inokedy), ale radšej popíšem veci, ktoré ma tu držia aj teraz, po troch rokoch.

Život je zmena a zmena prišla. S Európskou Úniou. Tú som ja pocítil nasledovne :

- žiadne víza (vždy som závidel tým ľuďom, čo si prefičali cez kontrolu na letisku bez zastavenia a vypisovania rôznych tlačív...ako ľudia...zrazu, som s nimi, usmievam sa pri pohľade do minulosti, keď som stál v šóre a čakal a čakal a čakal!)

- už lietame Londýn-Bratislava a ja nemusím cestovať do Prahy alebo Viedne (čo by mi až tak nevadilo, ale tí ľudia, ktorí sa vždy tlačili v autobusoch vyše 24 hodín...už viacerí z nich volia kratší čas a pohodlnosť a ja sa teším za nich)

- práca sa naozaj dá zohnať (nie, nie je to jednoduché a je tu veľa a ešte viac ľudí, mladých, perspektívnych...ale kto hľadal prácu pred tým a teraz vie...jedna malá zmena v odpovedi na otázku "Where you from?" to veľmi nepovedal by som uľahčuje, ale správanie toho, čo vám tú otázku položí, je po odpovedi zásadne iné, ľudskejšie, zrazu)

- máme tu dva oficiálne slovenské puby, slovenský obchod, jedenkrát mesačne veľkú diskotéku (King's Cross) a každú nedeľu menšiu (Covent Garden) + každoročné sledovanie hokeja v puboch + veľa iných menších alebo väčších koncertov, akcií (celkom logické, je tu viac ľudí, je viac možností...nie som na každej tejto akcii ale veeeľmi to teší, tá možnosť, cítiť domovinu)

- ....

Mohol by som pokračovať. Tieto hore sú ale podstatné maličkosti, za ktoré som vďačný a ktoré mi nevyhovorí žiadny (euro)skeptik, že nemajú zmysel. Porovnanie pred a po by mohlo trvať dlhšie, ale je jasné, že zmena priniesla viac pozitív, aj pre nás, našincov v zahraničí!

"Pred" ste tu mohli žiť slobodne (pomerne) a mohli ste byť spokojní, ale neverím, že táto zmena niekomu ublížila. A ja osobne mám pocit, ktorý potrebujem na to aby som tu mohol žiť a užívať si silu tohto veľkomesta. Cítiť sa ako človek. Cítiť slobodu. Už nemusím závidieť Amíkom, Austrálčanom alebo samotným Angličanom to ich cestovanie a prípadné presťahovanie sa. Nie vždy totiž musí ostať domov pre vás krajina, kde ste sa narodili. Je 21. storočie a toto nám priniesla zmena. Už aj my môžeme ísť tam, kde sme celý život chceli a ak sa nám páči, aj ostať.

Ja mám jasno, viem, že som tu len dočasne. Viem, kde ma to ťahá a po čom moje srdce túži. Ale to ešte musí počkať. Ešte musím vidieť svet, aby som sa uistil, že doma je predsa len doma! A budem sa tam cítiť ako človek, tak ako sa cítim v zahraničí. A ten potrebný pocit, je tu, je krásny a ja zaň ďakujem (nevedel som komu, tak píšem vám).

Tak takto to vidím ja, Európan, z miesta môjho dočasného pobytu.