Jupí

Milujem teba. Vlastne nie, toto je iné, najsilnejšie, ja ťa ľúbim. ALE človek mieni, život mení. Srdce cíti, život aj tak mení. Osud nám skrížil cesty a hneď aj rozdelil. Dal ochutnať z koláča lásky a na zapitie nechal trpkú samotu. Láska ostala, taká bez duše. Aká to je láska, keď sa jej človek nemôže dotknúť? Mňa nechal v mojom pohodlnom zabehnutom anglickom stereotype, tebe umožnil pokračovať svojim smerom, vysnívaným. Londýn a Paríž. Blízko a tak ďaleko. Už niekoľko mesiacov...

Láska.

Pocit dvoch ľudí, ktorí sa ľúbia, sa nemôže opísať podľa mňa inak ako opäť pocitmi. A je to veľmi ťažké vysvetliť niekomu, kto ten pocit ešte nemal. A možno ešte ťažšie niekomu, kto ho mal a už nemá. Radšej sa o to nejdem ani snažiť. Myslím, že sa o to pokúšali už mnohí, ale aj tak opisovali len pocit ich, ak sa im podarilo, pocity ešte pár iných.

Šťastie .

Milujete život? A niekedy, asi nie až tak často ako by sa mohlo zdať, vás život miluje tiež? Nebude to šťastie?

Ja prežívam dnes dva pocity, z ktorých prvý sa opísať presne nedá a opis druhého u mňa skončil s otáznikmi. Láska a šťastie . Som šťastný a zaľúbený. A práve teraz cítim oboje. Vďaka jednej krátkej správe.

" Chcem byť šťastná. Prídem za tebou.. ."