Bežíme bežíme

Milujem život a jeho kolobeh, farby a vône. Mám rád ľudí a ich životné príbehy, každodenné. Včera úsmev, dnes plač, zajtra?

Pred mesiacom som po niečom túžil, dnes to mám...

Všetko ide tak krásne pomaly a stále tak nádherne rýchlo. Pocity a názory a vkus a chute a oblečenie a životnú filozofiu a priateľov a nálady a stránky na ktoré chodíme na internete meníme často. Deň odo dňa. Minútu po minúte. To vieme všetci. My. Vieme, že je zle a bude dobre. Alebo, že je dobre a bude asi zle. A?

Nájde sa niekto z vás (áno, vás), kto nemal v živote, nikdy, minútku prežitú s úsmevom, láskou, zadosťučinením?

Každý jeden z nás robí chyby, má depky a klame (sám seba?). Úplne každý. Máme právo si zvoliť našu životnú cestu. Cestu životom. Svoj životný príbeh, každodenný. Každodenne iný.

Môžeme si pustiť smutnú hudbu a nevšímať si, že je vonku krásne počasie. Aj zajtra. Aj mesiac. Vždy.
Načo?!
Môžeme byť nepríjemný k ľuďom a nerozdávať úsmevy. Dnes. Potom.
Prečo?!
Môžeme sa obklopovať ľuďmi, ktorých milujeme a vecami, ktoré nás uspokojujú. Stále.
Ako?
Ste sami, bez práce a lásky? Nič nejde a všetko je na prd? Všetko, všetci sú zlí a idú proti vám? Ešte aj tá poštárka sa divne pozerá a ten frajer vás včera skoro prešiel na jeho novej motorke. Snažíte sa a márne. Do kedy?

Nie dlho. Nie večne!

Včera sa mi pokazilo auto, dnes išlo a zajtra? Teším sa, tak moc sa teším na zajtrajší výlet. Životný. A možno bude pršať a auto sa pokazí opäť v strede cesty. A?

Najkrajší beh, je beh životný. Beh o sto šesť. Šprint pri ktorom sa nikto neudýcha. Ani sa nespotí. Ale iba ak pochopí. A nezabudne. To je najťažšie, nezabudnúť. Nuž, ja sa zase ozvem a pripomeniem...ale je na vás, či sa rozbehnete, aspoň do poklusu. Ale nezatvárajte pri tom oči, mohli by ste prísť o veľa. A nie sme tu až tak dlho...