M(D)o(e)bil

Túto vetu nevyslovujem nahlas ( snažím sa ).
Predstavujem si ju v duchu ( svojom ).
Pokoj neznamená, že je ticho ( tichúčko).
Hudba musí vyhrávať stále ( vyhrávať mi ).

Pokoj si treba vedieť vychutnávať ( ako jedlo).
Treba si ho vážiť, uctievať ( ako jeho ).
Dobre sa vychutnáva na gauči, ale o tom pak ( nie tetrapak ).

Niekedy stačí malá chvíľa ( chvíľočka ).
Nabijem sa ( ja sa ) a uháňam s davom ( s vami a inými)
za každodenným poznávaním ( dnes som poznal, že včera v pube bola hudba budúcnosti ).

V pokoji ( alebo niekde inde ) si len tak zavriete oči ( kto chce aj uši)
a upokojíte svoje myšlienky ( túžby ).
V takom malom predsne ( sne pred snom).
V sne snívate zmätene nejaké fantazmagórie ( hovadiny ).
V predsne rekapitulujete svoje vlastné banality ( hov..).
Čo sa stalo a čo sa neodstane ( čo je? čo je? čo je? Nevadíííí ).

Slabé povahy ( povahy slabšie ) nevydržia dlho v pokoji ( v izbe ), odchádzajú a majú po pokoji.
Sú to ľudia, ktorí sa boja potmehúdskeho úsmevu ( priblblého ).
A je to chyba ( čosi im chýba?! ).

Predsen často končí snom ( a chrápaním ). Únava je únava!
Pokoj má viacerých nepriateľov ( nie priateľov ).
Prvým, druhým aj tretím v poradí je on ( ???? ).

Ak nie je v dosahu, nie je on ( on-off ) alebo spadol ( nefunguje ),
prichádza on...pokoj.

S pokojom na večné časy ( aspoň na čas ).
Bez toho malého debila ( ???? )...je to pokojnejšie!