Na záhrade mám dlhý živý plot z vavrínovca. Je to moja pýcha, už má asi 2 metre na výšku, široký je tak meter a dlhý asi 20 metrov. Trápi ma, že mi jeho krásne vždyzelené listy požiera chrobák, nosánik. Aj by mi bol sympatický, čierny, s nosom, ale o vavrínovec sa už naozaj dlho starám. Tak ma to trápi. Raz mi aj vyschol cez zimu, zvláštne, ale stalo sa. Vraj som ho mal polievať aj v zime! Našťastie kamarát záhradník mi doniesol dobré hnojivo a môj živý plot prežil a vyrástol do krásy.
Ten nosánik sa poriadne rozmnožil, alebo je len riadne nenásytný, neviem. Vyzerá, že cez noc si ide dať hostinu na listoch môjho dlho pestovaného plotu, ešte stále živého. Cez deň ho málo kedy nájdem. Myslím v lete samozrejme, v zime ho nehľadám. To si riešim, tak ako všetci, iné veci. Vianoce, nový rok, chrípkové obdobie, sneh a mráz, alebo blato a mordor bez slnka...a čakám na jar. A čítam diskusie, sledujem po očku politiku, najnovšie aj geopolitiku, ale najradšej čítam knihy a sem tam niečo napíšem. Ako teraz.
Keby ten chrobák zjedol celý list a išiel spať. Ale on nie, on vyje trošku a ide na ďalší list. Na porazenie! Mám ohlodaný každý list a jediná záchrana a radosť sú nové výhonky a nové farebne živšie a hlavne neobhryzené lístky, ktoré našťastie každý rok vyrašia. A potešia ma.
Sused záhradník (iný ako záhradník kamarát, ktorý mi ten plot vymyslel, pomohol zasadiť a poradil mi, nech ho polievam aj v zime) mi doporučil, že na nosánika je najúčinnejšie vyliať ku koreňom nejaké hlísty, ktoré tie nosániky zničia. Pretože ako to už býva, najhoršie sú veci, ktoré nie sú na prvý pohľad viditeľné, ale ovplyvňujú všetko. Môj plat, ktorý sa míňa čím ďalej tým rýchlejšie, že už si ho ani nestihnem všimnúť a je preč. Alebo sociálne médiá, ktoré nás potichu rozdelili do skupín a tam nás držia, ani o tom nevieme. Tak ani neviem o tom, ale vraj sa to deje, že mi maličké nosániky vyhrýzajú korenie môjho vavrínovca, na porazenie!
Listy obhryzené ostali, niektoré veci sú a budú nezvratné, asi ich aj pribúda. Takže nosánikovia sú tu stále s nami a už sa začínam zmierovať s týmto staronovým susedom. Koniec koncov suseda si nevyberieš. Tiež si zvykám pomaly na pomalý plazivý rozklad demokracie na Slovensku a naopak nestačím sledovať rýchlosť tém a šokov, ktoré nám párkrát denne zabezpečí jeden ružový dôchodca.
Ale mám novú nádej. Nezvaného hosťa, možno nového suseda. Už tu asi bol aj minulé zimy, akurát som si ho nevšimol. Zrovna v útrobách môjho hustého vypestovaného a stále krásneho vavrínovca prežívajú drozdy. Hlavné jeden čierny je veľmi spoločenský. Celú zimu a myslím, že aj potom tu asi ostanú. Záhradkárov by táto informácia vystrašila, ja som ihneď dostal myšlienku. Teória bola veľmi jednoduchá. Keď im vysvetlím, aby požierali okrem všetkého čo nájdu na mojej záhrade (nič nie je zadarmo predsa) aj tých malých čiernych chrobákov s nosom, tak ich tu s radosťou budem vítať ako nových obľúbených susedov, čo susedov, to by boli noví VIP spolubývajúci.
Lenže neviem ako im to vysvetliť! Skúšal som všetko možné, ani obraz, ani zvuk. Suseda, ani spoluobčana si nevyberieš. Fakty, najnovšie vedecké teórie a prístupy, nič nefunguje. Jednoducho si nerozumieme.
Ako mám vysvetliť čo chcem niekomu, kto o to nestojí? Viem, že by nám to obom pomohlo, ale akoby som hádzal hrach o stenu.
Vták mi nerozumie, presne ako niektorí ľudia. A mňa to trápi.
