V názve sú dve slovesá a teda dve roviny. Ale tej prvej sa nebudem teraz venovať. Podľa výskumu DEKK inštitútu je Slovensko druhá najpolarizovanejšia krajina v Európe. Neveríme nikomu a vzďaľujeme sa viac a viac. Nediskutujeme, hľadáme čo najmenej bolestivé riešenia a obyčajná diskusia začína byť pre väčšinu ľudí veľký stres. Aj so susedom, kolegom, dokonca s príbuznými. Toto je cesta do pekla, ale o tom inokedy. Venujem sa tomu čiastočne v niektorých iných článkoch, pretože viem, že až sa zlepšíme, ak sa pokúsime, budeme reálne pracovať na tom, aby sme aspoň pochopili druhých, bez odsudzovania, až potom sa môžeme baviť o budúcej zdravej a potencionálnej krajine. Kým nám vládnu populisti a my sa necháme klamať emóciami, necháme sa deliť na skupiny, tak to bude trvať dlho. Bez dôvery to jednoducho nepôjde.
Teraz o tom preverovaní. A hlavne o kontrole a správnosti našich vlastných myšlienok. Náš mozog je neskutočný a rýchlosť akou vie spracovať dáta a to čo sa deje okolo nás je ohromujúci. Má ale podobný problém ako dnešná ej aj (umelá inteligencia). Sú a asi budú pribúdať rôzne učiace modely, ale všetky pracujú iba s dostupnými dátami. Presne tie, ktoré v minulosti niekto napísal, zaznamenal, alebo si jednoducho vymyslel. Možné sú aj prekrúcania histórie a pravdy. To si už dnes vieme všetci veľmi dobre predstaviť, myslím si. A nie len na Slovensku, toto je jeden z mnohých globálnych problémov, ktorý nie je iba náš rýdzo slovenský, ale ani ho nevyriešime. Dokonca ho nevyrieši jedna krajina ani jeden človek. Ale pri jednom človeku to všetko začína a končí. Vždy. A pritom by úplne stačilo spochybňovať sám seba, svoje hodnotenia a ešte častejšie hodnoty. Sú tieto názory správne? Ovplyvňuje ma moje okolie, detstvo, či to čo sa práve patrí? Viem sa nad tým na chvíľku zamyslieť? Kto má dnes na takéto otázky čas? A ako dlho trvá prehodnotenie svojich pocitov pred výsledným rozhodnutím?
Poznáme to všetci a radi to hovoríme, hlavne druhým...„dôverovať, no preverovať". Keby sme radšej začali sami so sebou. Neponáhľať sa s rýchlymi súdmi, prehodnocovať a nemať pocit, že všetko viem a na všetko musím mať názor. Alebo naopak, naozaj vyhodnotiť, že k tomuto sa musím vyjadriť. Preskúmať a povedať. Nie naopak. To by sme urobili obrovský pokrok.
Tento pán Epiktétos to navrhoval už pred 2000 rokmi, tak uvidíme, kto z vás sa dnes pohrá so svojimi predstavami? Skúsme to.
EPIKTÉTOS, MYŠLIENKY, 2.18.24
Ale predovšetkým daj pozor, aby ťa predstava svojou prudkosťou neschvátila, a hovor si:, Počkaj chvíľu, predstava, nech sa pozriem, kto si a čoho sa týkaš; dovoľ mi, aby som ťa preskúmal."
