Moja teória pohody

Ja mám vybudovaný celkom kvalitný obranný systém a je málo vecí, viet, počinov druhých, ktoré mi vedia ubrať alebo naopak negatívne pridať v mojej nálade. Mám to trošku inak a mňa vytáčajú a hlavne vedia poriadne sklamať drobnosti, ktoré si ľudia v dnešnej dobe ani neuvedomujú. S tým nič nenarobím.

Tento článok si prečíta pár stoviek ľudí a väčšina z nich nebude mať čas sa zamýšľať a len veľmi malá časť z nich(vás) sa otvorí, napíše svoje myšlienky, názor, pocity. Ľudia nie sú zvyknutí byť ľuďmi, hlavne pred niekým koho nepoznajú. Všetci do jedného máme svoje vlastné videnie sveta, svoju povahu a svoje problémy.

Vychádza mi z toho, že teória pohody pre každého z vás jednoducho neexistuje. A tak len vysvetlím, prečo som napísal prvú vetu.

Je naozaj málo situácií, ktoré ma vedia rozhodiť a na druhej strane je veľmi veľa tých, ktoré to dokážu. A tu je celý pes zakopaný. Vlastne, ja nemám rád psov, nikdy som žiadneho nemal a nemám k nim vzťah (jedine, ak ho mám v hamburgeri). Je to zlé? Nuž, ak áno, vám ostáva problém a ja idem písať ďalej. Možno si pri tom zapálim Mary J, a možno nie. Možno...dúfam, že nerozmýšľate nad tým, čo si to zapálim? Nerobte to.

Aby som sa vrátil k tým psičkárom, teda k tomu zakopanému psovi celej teórie. Je to jediná vec, ktorá mi pomáha s pokojom zvládať tlak okolia, veku, spoločnosti, rodičov, povinností, pocitov, zákonov, svedomia...

Je to nadhľad.
Nie alibistický pohľad na vec, nie apatia k problémom a situáciám. Jednoducho brať veci tak ako sú, neprikrášľovať a v žiadnom prípade sa nehrať na neviniatka a lepších ako sme. To proste nie sme.

Už viete prečo sú ľudia poväčšine hovada?

Skúsim pár príkladov. Je mi jasné, že som niekoho z vás mohol nasrať a ostatní sa môžu cítiť stále v skupinke s väčšinou ľudí. Ono sa to všetko časom poddá. Všetci predsa vieme, že čas všetko vysvetlí, zahojí, vyrieši. Niekedy je naozaj nutné iba čakať. A čo je zlé na tom? Nájsť si čas na dobrú knihu, na poobedný šlofík, na priateľov, ktorých som dlho nevidel, na seba a svoje úchylky?

Všeobecne. Ak viem, že sme každý iný a viem, že všetci máme svoje nálady a problémy, prečo by mi malo skaziť náladu, že predavačka sa neusmieva, ten ma nepustil si sadnúť, ten píše blogy, kde len nadáva, plače, fotí? Ten nemá rád psov a ten je rasista, feťák, homosexuál, nevychovanec, narcista? Ten má viac peňazí a ten ešte viac mileniek? No a?!
Jediné čo mi vadí, ak to robia ľudia bez ľudskej tváre, bez svedomia, bez chrbtovej kosti. Nerobte to.

Všetci máme prah pohody v inej výške a to je úplne v pohode. Všetci sa rozchádzame a podvádzame, všetci prežívame svoje trápenie inak, niektorí s nervami, niektorí s prehnaným citom, niektorí bez neho. Niektorí nezvládajú svoje ego, iní ho nemôžu nájsť. Niektorí kričia, iných nie je vidieť, nieto počuť. Niekto sa nikdy nepoučí a niekto len poučuje. Nikto nie je dokonalý!

Všetko je to úplne v pohode,
pokým sa berú veci s nadhľadom...
pokým sa berú situácie z pohľadu, že aj vám by sa to mohlo stať...
pokým sa berú pocity zo strany aspoň trošku optimistickej...

Ok, kto pochopil, že tu nejde o psov ani o trávu? Ľudia, nebuďte hovada, nejde o vás ani o mňa! Nadhľad! Ide o ...