MARKUS AURELIUS, MYŠLIENKY K SEBE, 5.17
Zo série trošku stoicizmu na každú stredu.
Ak sa náš volič a voličky budú neustále rozhodovať iba podľa krátkych emotívnych videí, alebo klamlivých ale pekne znejúcich sľubov, skratkovitých riešení pekných tvárí alebo, či osobností v neustálom konflikte, budeme sa tak ako doteraz motať dookola a dookola. Iba odovzdáme svoju budúcnosť a už aj budúcnosť našich detí, neschopným oportunistom, prospechárom a iným čudesným rýchlo kvaseným politikom.
Ak budeme neustále veriť, že zbohatneme z ničoho, za rýchlo a za nič, ostaneme chudobní.
Vzdelávajme sa (a poučme sa z našej vlastnej histórie), učme sa byť trpezliví a neočakávajme, že niekto to za nás vyrieši. No nevyrieši. Prestaňme hľadať nemožné, krátkozraké a zbytočné. Nebuďme prízemní, bezobsažní alebo malí. Buďme hrdí a ctižiadostiví. Uvedomme sa. A pracujme každý sám na zmenách, ktoré sú potrebné. Začínajú ako vždy, u nás samotných.
Takže o týždeň sa opäť zastavíme a zamyslíme, aspoň na chvíľku.
