Sledovanie Orbánovho konca je vzrušujúce a pritom sa toho tak strašne bojím. Je to radosť a plač zároveň. My už vieme, aké to je. Euforická výhra nad hegemónom Ficom. Akurát tú ťarchu Slováci svojsky vložili do rúk jedného narcisa, ktorý to nezvládol. Nemohol, je to búrač, nie stratég. Kritik par ekseláns, bez líderstva, bez chuti veci zlepšovať. Nie sú naši susedia na juhu tak trochu pozadu? Nechystajú sa prežiť naše traumy? A hlavne, je si Magyar vedomí tých obrovských očakávaní?
Vzácna ruská a americká podpora s jedným spoločným cieľom oslabiť Európu je zrejmá. A nie, nemajú radi Orbána, tu ide čisto o účel. Spoločný cieľ je Európa. Orbán sa nevzdá, má čas a moci sa nikto nevzdá nonšalantne, sám a bez boja. Mal ten štát v rukách príliš dlho.
Ako Fico Slovensko.
Čo vidím ako logické riešenie výhodné pre budúcnosť Slovenska, Maďarska a aj Európy? Spoluprácu.
Normálne proaktívne sa spojme s Maďarmi. Veta na prvé počutie zvláštna, ale má svoje rácio. Hovorím o demokratickom a ekonomickom svetle, ktoré už istý čas ožaruje okolie, hlavne od nášho severného suseda. Každého napadne, že Poľsko je veľká krajina, ale práve preto sa my musíme spájať. Úplne iná, ale tá istá energia ide aj od našich výhodných bojujúcich hrdinov. Ak chceme niečo vytvoriť pre naše deti, je nutné sa už dnes rozhodnúť s kým. Ja by som začal Maďarskom. A neskončil pri nich.
Možno je čas obrazne navrátiť náš Uhorský región späť aj s rozumom a sebavedomím a zapichnúť ho už raz a na dlhý čas do geopolitického stredu Európy, kde patríme a kde máme byť na čo hrdí. Spojme sa s víziou samostatne spoločne budovať lepšiu budúcnosť. Nebude to Uhorská, ale opretá o minulosť a históriu by mala byť. Dokonca ani Vyšehradská, aj keď viac krajín v strede Európy sa určite ponúka. Hlavne nech už je trvácna a nie založená na populistickom nacionalizme.
Niet na čo čakať.
Vedel by to niekto prosím vás odkomunikovať do Budapešti?
