Ako sa bavia deti v Londýne a americká angličtina

Niekedy chodíme s kolegom na Heathrow doviesť alebo odviesť auto, alebo, tak ako sa mi to stalo dnes, sa hráme na taxikárov a našim klientom ponúkneme, že ich na letisko len tak zavezieme, grátis (joj aká sme len dobrá firma). Mám rád, keď to je jedna sympatická americká herečka, ktorá chodí pravidelne do Londýna, lebo tu niečo točí (ale márne ju hľadám v nových kinohitoch, bohužiaľ).

Dnes to mal byť akýsi chlapík. No čo už. Ok, išiel som do toho bez veľkého entuziazmu, ale ten sa hneď dostavil. " Nou praablem", odpovedal na moju otázku, či môže chvíľku počkať?

Áno, bol Američan. Keď som sa ho spýtal odkiaľ je, aj druhou svojou vetou ma potešil, " Waašingtn dísí! ", povedal a vyvodil mi na tvári úsmev. " Super " pomyslel som si. A tak to bolo. Okrem toho, že na mňa hádzal tie anglicko-americké slovíčka a robil dobre mojim ušiam, mali sme sa stále o čom baviť. Čo nové v Amerike, hlavnom meste, na móle (" The Mall" - ak ste videli film Forrest Gump, tak to je to jazierko, čo sa tam objavilo, no a odtiaľ, vlastne od Lincolnovho memoriálu až po nádhernú budovu parlamentu, no a ešte tam je v strede to čo vypadá ako, však vy viete čo!), čo to porobili s tou NHL a ako poslúcha (skôr neposlúcha) ich najmilovanejší prezident?

Sám zareagoval, že Petra Bondru by som mohol poznať a tak mi zahral na strunu. " On je od nás! ", kričal som až ľudia v iných autách zízali a mne to bolo jedno. Spomínal som na zápas Washingtonu Capitals, ktorý sa mi podarilo vidieť a na to asi nikdy nezabudnem. V hľadisku mal každý piaty človek dres s menom Bondra na chrbte a ako som videl na vlastné oči, zaslúžene. V tom zápase, už si ani nepamätám proti komu, dal tri góly a ja som sa v hľadisku nafukoval ako keby som ich strelil ja!

Naozaj pekne sme pokecali. Ja proste obľubujem angličtinu, tú s tým horúcim zemiakom v ústach, tú americkú! Neviem, či je to tým, že som sa s ňou stretol ako s prvou (práve v USA) alebo tým, že sa mi proste páči v amerických filmoch viac ako tá, ktorú počúvam každý deň, tu v Londýne (kde majú svoj vlastný dialekt, ale ani ten mi moc nevonia, aj keď ako to už býva, už si to ani neuvedomujem a rozprávam tak aj ja...s tým sa nič robiť nedá).
S ktorou angličtinou si vaše uši rozumejú, ha? (ak napíše niekto škótska, nič v zlom, pobavím sa)

Deti v Londýne majú vraj novú zábavu. Po škole sa vyberú k jednému zo spolužiakov, ktorý je samozrejme sám doma a hádajte čo? Milé maminy, dúfam, že sedíte. Tie deti skúšajú to, na čo majú pravdepodobne ešte čas! Milovanie. Ale nie len tak, ich tam je viac, nielen ako Švédov (traja, keby niekto nevedel), ale veľa, no proste jednoducho a doslova, pekný galamatiáš!! Skupinový sex...

Ja keď som to počúval, tak som práve stál v každodennej rannej zápche a predstavoval som si, ako to tie deti, ktoré sedeli v ostatných autách a ich rodičia ich práve zavážali do školy, počúvajú a v hlave si už robili plány "dnes zoberiem ku mne Jane, Britney a Carmen a ak bude Bill dobrý, tak zoberiem aj jeho, alebo sa spýtam pána súdruha (čo to trepem, to je môj vstup do predstavy toho chlapca), učiteľa, čo robí poobede?!"

Ja si nemôžem ani za svet od rána spomenúť, čo som robil a nad čím som rozmýšľal, keď som mal tých bezstarostných 13-14 rokov. Určite som už na ženy myslel (to ja od nepamäti...aj keď si akosi neviem spomenúť od kedy si píšem svoje pamäte) ale, že sa o ne budem rovno aj deliť, to pochybujem...

Zaujímavé, tie decká dnes! Už sa teším, čo sa dozviem v rádiu zajtra...