Nedeľné premeny

Písmo: A- | A+

Dnes som vstal, chvíľku mi trvalo, kým som si uvedomil, že som sám. Po včerajšom dlhom telefonáte som zaspával s tým, že si so mnou. Hmm. Dostatočné uvedomenie na dlhý, predepkovaný, zamračený deň...

Najprv sa ma snažila zložiť myšlienka o samote. Potom som mal potýčku s predstavou, že môj plán preležať síce na oko pekný, ale predsa len už jesenný víkend v posteli, je neprimeraná. Potom som si uvedomil, že aj dnes budem zaspávať bez teba. Nasledovalo zistenie, že mám úplne prázdnu ľadničku a okrem fliaš alkoholu zívala iba prázdnotou, tak ako ja. Kamarát nedvíhal telefón a slnko svietilo ako šialené, takto v nedeľu!

...celkom zvláštny začiatok...

Pokračovalo to smutnými článkami na blogu, príbehmi lásky, nenaplnenej. Nadávkami na politikov, na verejnoprávnu televíziu a na všetko. Ešte raz som skontroloval zásoby jedla. Nie. Dobre som videl prvý krát. Nič svetoborné. Nič nálady povzdvyhujúce.

...klasické pokračovanie (hľadanie záchytného bodu)...


Uvedomil som si, že budem tvrdý a do obchodu nepôjdem. Vlastne, ani nie tak tvrdý, ako hladný (ách, tá tvrdohlavosť). Ale to bolo len zdanie. Ukázalo sa, že tam mám plno sáčkových polievok pre prípad núdze (aké aktálne) a niekoľko konzerv Morca-delly. Dokonca aj syr a cestoviny. Najradšej mám veci, ktoré sa vyriešia samé.

...žeby pozitívna zmena?...

Pravda je, že ak dáte chlapovi najesť, všetko je akési pokojnejšie. Teda neviem, ako to funguje na iných vzorkách, ale na mne doslovne. Takže už chýbala len káva a Horalka. Dokonca som zistil, že potrebujem ísť zaniesť požičané dívídíčkó do požičovne a čuduj(me) sa svete, vôbec mi to nevadilo. Prinieslo to čistý londýnsky vzduch do mojej hlavy a tiež aj nápad z môjho prvého článku. Použi svoje oči, uši, nos, hmat a dobre si uspokoj svoje chuťové kanáliky a...

...už sa začalo blýskať, ako nad Tatrou, na lepšie časy...

Vrátil som sa domov. Natiahol pyžamo. Uvedomil som si, že ja vlastne trénujem na mnou sľúbenú akciu. 24hodinovka v posteli sa mi zdala málo, tak som ti sľúbil rovno dvojnásobok. Keď som to zvládol sám, s tebou to problém nebude. Už sa teším, ešte chvíľku! Pustil som si mix kvalitnej pohodovej hudby (námatkovo Dire Straits, Bruce, Craig David, Joss Stone, nejaký indický chill out a tuším Lenny Kravitz). Najedený som bol. Oči videli krásny západ slnka a už chýbal len ten dotyk. Uvedomil som si, že som tvrdil, že ak je človek zaľúbený, tieto veci nefungujú a je to tak. Stále som nebol svoj. Ale veľmi veľmi vzdialené od depky to bolo tiež.

...veci bývajú úplne inak ako sa zdajú, pekný víkend skoro za nami...

Život vie byť rýchly aj nádherne ležérny. V obidvoch prípadoch je to len hra s časom. Ostatné už je na nás. Tak ako v tých toľko omieľaných vzťahoch, práci, životnom štandarde, skúsenostiach...všetkom. Ja som s rýchlosťou života naložil tentokrát trošku pomalšie a asi som to už potreboval. Cítim sa zrazu akosi lepšie. V rámci možností. Zajtra je pondelok. Človek väčšinou nejasá od šťastia v nedeľu večer, ale mohol by plakať, utápať sa a nadávať. Pre mňa akési nepochopiteľné. Hlavne po takomto nádhernom víkende!

...koniec dobrý, všetko dobré...

Otváram jednu z darovaných, alebo zo Slovenska poslaných fľašiek a robím si bavoráka. Vytáčam tvoje číslo a usmievam sa. Je mi fajn a už to bude len lepšie. Som v pohode. Hra na radosť by mala byť patentovaná. Alebo aspoň vyučovaná na školách.

...ani to nebolelo...ešte máte depku?