Nicolas Kejdž bol u nás v práci a zo mňa je alarm

Ja pracujem v požičovni áut v Londýne. Momentálne. Peťo pracuje tu a tak to vyriešil fotkami. Ja som lenivý fotiť asi 40 áut a asi 20 dodávok a v podstate som sa aj chystal (čakal som na pekné počasie a nevedel som sa rozhodnúť, ktoré sa vám budú najviac páčiť, aby ste závideli, však to je najkrajšia radosť), ale prišlo včerajšie ráno a znovu jeden pocit, ktorý sa mi stáva akosi často. Opäť som sa cítil ako vo filme, tentokrát s Nicolasom Cage-om (60 sekúnd). Čakal som teda aj na Angelinu Jolie, ale tá ma sklamala a neprišla.

Nicolas, alebo niekto kto tiež videl ten film, prišiel, vybral si a odišiel (a v podstate aj zvíťazil...uvidíme do kedy). Ako názov prepadáku o ktorom rozprávam napovedá (Gone in 60 seconds), chlapíci na čele s už párkrát spomenutým sa rozhodli ukradnúť určitý počet áut, za určitý čas. Nie je podstatné koľko a za aký. Aj tak realita je trošku iná ako film. V tomto prípade bola realita 4 autá za jednu noc...

Takže sme (nie sme.sk) ľahší o 4 autá a chýbajú ešte ďalšie 3 kľúče (tie už nestihli..som im vravel, nech si pohnú!). Vec je taká, že ak si zákazníci požičajú auto a donesú ho späť (ak im neponúkneme, že si ho sami vyzdvihneme) v čase našej neprítomnosti, zaparkujú, zamknú (to im treba osobitne hovoriť, by ste neverili!) a hodia kľúčik do nočného trezora, ktorý vypadá ako otvor na poštu a tak ma napadá, že vonkoncom to nie je trezor, tak ostanem asi iba pri tom, hodia to do nočného otvoru...

...no a naši "herci" to vykoumali a nejakým spôsobom sa im podarilo pár kľúčov vytiahnuť a odcudziť, čo bolo naše (všimli ste si ako hovorím o tom, že my, naše...ani sám neviem prečo) a už je ich. Vyriešili sme to v práci tak, že od teraz, budem robiť ja nočného strážcu (alarm) a ak bude veľa kľúčov očakávaných v otvore, prídem dole (pretože bývam nad prácou, tu ), vyberiem ich a dám ich inde (to sme ešte nedomysleli, kde..inak nechcete pár kľúčov?).

Dnes som sa celý deň smial pri predstave, že pôjdem pozbierať kľúče a niekto ich bude z vnoku vyberať...asi skúsim "stoj tristo hrmených!", alebo niečo také, veď poraďte! Ja neviem, čo budem robiť, ak zistím, že to nie sú herci a už vonkoncom nebudú mať pri sebe Angelinu, ale nejaký iný bolestivý nástroj (nad tým radšej neuvažujem)...asi im jednu utečiem a z alarmu bude nakoniec predsalen človek.

Takže práca zaujímavá. Vozím sa po Londýne na novučičkých autách, v lete samozrejme kabrioletíky a to by ste neverili ako sa viem dobre tváriť, že to je moje auto (nakoniec aj ja som herec?). Naučil som sa zaparkovať auto normálnej veľkosti do miesta na parkovanie veľkosti zápalkovej škatuľky (že to nejde? kukajte!) a popritom stretávam a vyzerá, že budem aj v noci, rôznych hereckých machrov...no svet gombička!

Inak jedna rada. Nedoporučujem kupovať autá, ktoré odslúžili svoj čas v požičovni áut. My ich držíme najviac rok a by ste neverili aké (ne)autá z nich ostanú. Veď, poznáte to, mám požičané auto, tak vyskúšam, čo sa s ním dá robiť, no nie?