O mravcoch a o nás

Mám takú malú teóriu, ktorú si prehrávam v hlave, keď sa pozerám na západ alebo východ slnka. Tá teória sa týka nielen mňa, ale aj vás, vášho šéfa, vašej susedy, toho človeka, čo práve stojí vedľa vás a ak tam už nestojí tak, že ho pozdravujem. Keď sa vráti odkážte mu, nech to je ktokoľvek, že nie je nič!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Pre mňa je úplne maličký. Tak ako my všetci sme.

Môže mať dva metre a 100 kíl. Môže mať milióny na účte a tri autá, dve milenky a záhradníka. Môže mať vzdelanie a pĺno diplomov. Mohol precestovať celý svet a ochutnať všetky kuchyne sveta. Môže byť autoritatívny, hrubý, vulgárny, nič mu to nepomôže. Dám mu otázku, na ktorú mi riešenie nedá...

Milujem západy slnka. Aj východy. Milujem prebdenú noc a predtým ako skočím do postele zhliadnutie začiatku nového dňa. Potom zaspím vždy v pohode. S úsmevom na tvári.

Keď vidím to obrovské slnko, tú obrovskú guľu, ktorá si v pravidelných intervaloch vychádza a zachádza z poza mora, domov, hôr, čohokoľvek, vždy ma to rozosmeje. Práve som sa rozišiel so ženou, s ktorou som si myslel, že budem celý život, alebo som sa rozhodol zmeniť krajinu a toto je moja prvá noc, nič to nemení na tom, že viem, že nič neviem, ale okrem toho viem to, že som nikto. Tak ako vy, tak ako ten, čo tuší, že nie je to čo si myslel, ale ešte to vie len sám a snaží sa to zakryť.

Rozmýšľam, čo by som robil, keby sa tá horúca guľa rozhodla nevýjsť alebo nezapadnúť?

Rozmýšľam, čo by robila tá pani učiteľka, čo mi robila problémy na maturite, čo by robil ten pán, čo mi včera v autobuse skočil na nohu, čo by robil pán prezident, či už náš alebo americký, alebo americký aj s ruským dokopy? Rozmýšľam, čo by ste robili vy?

Asi by sme boli bezmocní. Asi by sme nemohli robiť nič. Asi by sme sa cítili strašne maličkí. Všetci. Bez rozdielu viery, farby pleti alebo počtu tankov.

Znie to depresívne? Nuž ja v tom naopak vždy hľadám silu ísť ďalej. Uvedomím si, že nie som nikto, že som len jeden mravec z tých miliárd, ktoré tu pobehujú po svete. Zdvihnem hlavu a idem ďalej. Mne nevadí byť maličký. Mne vadí, keď mi niekto neodpovie na dôležitú sms-ku, nepríde na stretnutie...

Nepomôžem si pomôcť. Neviem, kto to tu všetko riadi, ale robí to veľmi dobre. Niekedy nespravodlivo, ale zaslúžime si niečo iné? My mravčekovia?


SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Just don't worry, be happy and feel good!

Branko Štefanatný

Branko Štefanatný

Bloger 
  • Počet článkov:  224
  •  | 
  • Páči sa:  94x

Život je nádherný. To bol lajtmotív písania, keď som tu začal v roku 2005. V roku 2025 som opäť začal. Sám neviem, kde ma to zavedie. Zoznam autorových rubrík:  Prvý článokOd srdcaZo svetaZ dlhej alebo krátkej chvíleVečná témaPohodaFotkyZ domovaPolitika pre ľudí

Prémioví blogeri

INEKO

INEKO

117 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karol Galek

Karol Galek

115 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

188 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

89 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu