O mravcoch a o nás

Mám takú malú teóriu, ktorú si prehrávam v hlave, keď sa pozerám na západ alebo východ slnka. Tá teória sa týka nielen mňa, ale aj vás, vášho šéfa, vašej susedy, toho človeka, čo práve stojí vedľa vás a ak tam už nestojí tak, že ho pozdravujem. Keď sa vráti odkážte mu, nech to je ktokoľvek, že nie je nič!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Pre mňa je úplne maličký. Tak ako my všetci sme.

Môže mať dva metre a 100 kíl. Môže mať milióny na účte a tri autá, dve milenky a záhradníka. Môže mať vzdelanie a pĺno diplomov. Mohol precestovať celý svet a ochutnať všetky kuchyne sveta. Môže byť autoritatívny, hrubý, vulgárny, nič mu to nepomôže. Dám mu otázku, na ktorú mi riešenie nedá...

Milujem západy slnka. Aj východy. Milujem prebdenú noc a predtým ako skočím do postele zhliadnutie začiatku nového dňa. Potom zaspím vždy v pohode. S úsmevom na tvári.

Keď vidím to obrovské slnko, tú obrovskú guľu, ktorá si v pravidelných intervaloch vychádza a zachádza z poza mora, domov, hôr, čohokoľvek, vždy ma to rozosmeje. Práve som sa rozišiel so ženou, s ktorou som si myslel, že budem celý život, alebo som sa rozhodol zmeniť krajinu a toto je moja prvá noc, nič to nemení na tom, že viem, že nič neviem, ale okrem toho viem to, že som nikto. Tak ako vy, tak ako ten, čo tuší, že nie je to čo si myslel, ale ešte to vie len sám a snaží sa to zakryť.

Rozmýšľam, čo by som robil, keby sa tá horúca guľa rozhodla nevýjsť alebo nezapadnúť?

Rozmýšľam, čo by robila tá pani učiteľka, čo mi robila problémy na maturite, čo by robil ten pán, čo mi včera v autobuse skočil na nohu, čo by robil pán prezident, či už náš alebo americký, alebo americký aj s ruským dokopy? Rozmýšľam, čo by ste robili vy?

Asi by sme boli bezmocní. Asi by sme nemohli robiť nič. Asi by sme sa cítili strašne maličkí. Všetci. Bez rozdielu viery, farby pleti alebo počtu tankov.

Znie to depresívne? Nuž ja v tom naopak vždy hľadám silu ísť ďalej. Uvedomím si, že nie som nikto, že som len jeden mravec z tých miliárd, ktoré tu pobehujú po svete. Zdvihnem hlavu a idem ďalej. Mne nevadí byť maličký. Mne vadí, keď mi niekto neodpovie na dôležitú sms-ku, nepríde na stretnutie...

Nepomôžem si pomôcť. Neviem, kto to tu všetko riadi, ale robí to veľmi dobre. Niekedy nespravodlivo, ale zaslúžime si niečo iné? My mravčekovia?


SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Just don't worry, be happy and feel good!

Branko Štefanatný

Branko Štefanatný

Bloger 
  • Počet článkov:  234
  •  | 
  • Páči sa:  258x

Život je nádherný. To bol lajtmotív písania, keď som tu začal v roku 2005. V roku 2025 som opäť začal. Stále si myslím, že je viac pekného a dobrého. Zoznam autorových rubrík:  Prvý článokOd srdcaZo svetaZ dlhej alebo krátkej chvíleVečná témaPohodaFotkyZ domovaPolitika pre ľudíSTREDA, STOICIZMU TREBA

Prémioví blogeri

Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

325 článkov
Lucia Nicholsonová

Lucia Nicholsonová

207 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Anna Brawne

Anna Brawne

108 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

300 článkov
INESS

INESS

110 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu