Prší. Čo najradšej robíte v muzikáli kvapiek? Ja sa gýčovo milujem alebo ešte číčovejšie spím. Ale úplne najradšej mám tú naplnenú chvíľku tesne pred upadnutím do farebných snov. Ten pocit vznášania sa v daždi a pritom v suchúčku, v teplúčku, v posteli. Kvap, kvap, kvap á kvap, kvap, kvap...
Prší a ja ležím. Usmievam sa. Samé prekvapenia, čo? Nechávam emócie víťaziť nad kvapkami všedného dňa. Pohľad na sekundu odvraciam od rozčítanej knihy (nečítam často, ale rád) a môj rozprávkový život sa ocitá v realite. Toto je pocit, ktorý neprináša peniaze, slávu ani iné hadie statky zmätky. Prináša úsmev. Len taký lenaký. Taký len tak. Smejem a vypínam. Seba, počítač, svetlo. Život sa ocitá v realite a ja zisťujem, že skutočnosť je ešte krajšia ako by mohli byť najtajnejšie fantázie a tuším, že aj Christensen by mal pocit zahanbenia pri pohľade na môj stôl. V daždi. Včera.
Prší a ja sa dívam na stôl. Lenaký úsmev sa mení naprdbyvámbolonačo... Život je krásny. Tvrdý ako...syr. Omamujúci ako...pivo. Nedocenený ako Horalky. Hryz do dobošky, potom ešte jeden a tak podobne ešte pár minút. Potom už len omamno-tvrdé, syrovo-pivové seansi. Hmm. Hmm. Hmm. Ak syr vymením za rodičovské rady, pivo za lásku a Horalky za zdravie, zisťujem, že ten úsmev nie je len taký prázdny, on je pravdivý. Ja si ním pritakávam do taktu s kvapkami. Opäť som sa raz presvedčil. Každý potrebuje trošku pomôcť. Postaviť sa na vlastné nohy, naučiť násobilku, kde sa dáva jazyk a kedy...život tiež potrebuje vrátiť požičané. Podstata však ostáva...je nádherný.
Dopršalo. Už je ďalší deň. Ďalší článok za nami a nové zážitky pred očami. Priamo, či viac v diaľke? V hlave, či na papieri? Na ľavo či na pravo? Niekedy je najlepšia priama strela na bránu. Tá kolmá, tiahnutá, vysnívaná. Inokedy človek nemusí strielať žiadne góly. Len si tak ľahne do postele a počúva melódiu krásnej zamračenej oblohy. Tá vyhráva večnosť a večnosť ešte bude. A vy budete stále nadávať, večne! Nuž, tak je to na svete rozdelené. Ale ono sa opäť rozprší a vy máte šancu...usmievať sa alebo nie.
Rozmýšľam, čím sa poteším, keď moje tri oriešky zjem? (ostáva milovanie a spanie...pohodáá)
