Už je to tu, mi, medveď!

Počasie tu v Londýne delím na letné a zimné. Ono viac by sa asi hodilo jarné a jesenné, ale je to jedno. Proste dve ročné obdobia. Dnes začalo to chladnejšie a to, keď sa zo mňa stáva zviera. To vo mne drieme celý rok, ale potom príde deň, keď...zaspí úplne, tak ako ja.

Včera večer sa to začalo a skončí to až niekedy v apríli.

Od dnes, robím iba nasledovné veci, aj to o nich budem najprv pár minút rozmýšľať v posteli. Ako sa vraví, dvakrát meraj, potom strihaj, či ako či čo? Životné otázky...

- Otvoriť, či neotvoriť oko do tej kosy (kosa=zima zima zimáá)?!
- Vystrčiť, či nevystrčiť nohu spod periny (druhá fáza, vystrčiť či nie aj celé telo)?!
- Otvoriť, či neotvoriť aj druhé oko (sú dni, kedy sa dá prežiť aj s jedným otvoreným)?!
- Musím, alebo nemusím sa ísť prilepiť na studenú záchodovú dosku (táto je zákerná)?
- Môžem znovu zavolať do práce, že som chorý, alebo musím tento týždeň pracovať?
- Mám ešte nejaké peniaze na objednanie jedla, ktoré mi dovezú priamo pred dvere (a prípadné zistenie, že by som už aj mohol ísť do práce!)?
- Dilema. Čo to bude dnes? Čaj, varené vínko, niečo tvrdé (na zahriatie)?
- Mám silu na prekotúľanie sa k počítaču, alebo nemám silu na prekotúľanie sa k počítaču (Kotuľa, koťuha, by určite mal!)?
- Už je čas ísť spať, alebo som práve vstal?
- Už spím, či už nespím?

Životné zimné otázky...

Ale samozrejme sú aj výnimky potvrdzujúce pravidlo a dokazujúce, že aj my, zimné medvede, vlastne aj v zime ešte stále trošku žijeme. Sú aj veci, ktoré nás vedia dostať z postele, dokonca bez nadmerného predcházdajúceho rozmýšľania. Len si akosi neviem spomenúť...asi si spomeniem...v apríli.

Brú noc...