Nedeľná chvíľka poézie

Bola nedeľa. Ako každá iná. Nádherná, voľná, plná farieb (takých tých, ktoré človek vidí, ak jemne privrie oči). Ako vždy začala sa pomaly, bez budíka. Vlastne sa začala až na obed, raňajkami. Pohodová kávička, lenivé surfovanie po internete. Potom chvíľka oddychu na pohovke, čítanie The Guardians, nedeľne uvoľnený rozhovor s Mickou o všetkom čiernom a bielom. A potom začalo pršať. Do Londýna dorazilo okrem jarného času, aj jarné počasie. Pršalo a asi ešte chvíľku bude. Podvečerná romantická prechádzka ukončujúca týždeň tým pádom skončila v pube. Tam to všetko ale iba začalo. Spomenul som si a dostal som strašne veľkú chuť. Chuť, ktorá sa veľmi ťažko opisuje. Ak sa nájde niekto, kto to má tak isto rád, určite pochopí.

Kamarát sa v pube ale rozkecal a moja nervozita stúpala. Čas od času sa ma kamarát pýtal, prečo ho kopem do členka. Bol som naozaj nervózny, tiekli mi slinky. Micka bola nádherná, ako vždy. Kamarát stále niečo preberal, aj piť mu chutilo! Ja som si prehadzoval prázdny pohár v ruke, vyhadzoval si podpivník, díval sa do prázdna a pravidelne si kontroloval hodinky. Už som to nemohol vydržať! Nežne som chytil ruku mojej večnej túžby a ona našťastie pochopila. Išli sme domov. Nastala situácia, ktorej Češi hovoria "prekérní situace". Micka mala chuť na niečo iné ako ja. Ešte chvíľku a dostal som to, čo som si už pár hodín predstavoval. Oplatilo sa čakať. Už som ju mal v ruke, už mi nikde neutečie, predstavoval som si. Spokojnosť napĺňala moje telo. To sa začalo potiť. Chytil som tú kosť do ruky a s chuťou som si odhryzol veľký kus mäsa. Najlepšie mäso je pri kosti, také, ku ktorému sa je ťažké dostať. Človek sa musí potrápiť, ale tak je to so všetkým, čo stojí za to. Úplne najlepšie je, keď človek poriadne poobhrýza všetky kosti na kurčati a ostane mu len zamastená tvár a ruky. To, to mám naozaj rád. Pravá poézia. Nádherná nedeľa za mnou, môže sa ísť spať.

Dobre sa najesť, je pre mňa jednoducho jeden z vrcholov dňa. Kto v živote nevylízal tanier, nevie ako chutí život!

Sme jedineční, sme iní. My, oni, vy a ja. Iba dúfam, že nie som jediný...