Marie Stracenská
Na pive
Bola by to celkom obyčajná krčma a obyčajné pivo. V orosenom pohári, príjemne napenené. Keby si so mnou neťukol a oproti mne nesedel tatko.
Som žena. Novinárka, lektorka a konzultantka. Mama nádherných a šikovných dvojčiat. Manželka, dcéra, sestra, priateľka. Neľahostajná. Mám rada svet. Rovnako rýchlo sa viem nadchnúť, potešiť a rozosmiať ako pobúriť a nahlas rozhnevať. Zoznam autorových rubrík: o deťoch, o vzťahoch, o kadečom, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Marie Stracenská
Tie mamy
Tie mamy žijú životy za dvoch. Vlastne za troch. Ale vôbec sa nesťažujú. Naopak, pomáhajú. Každá je iná, spoločný majú príbeh svojich detí.
Marie Stracenská
Mama syna
Už v predsieni rozhodené topánky. Na gauči pulóver naruby a cez stoličku nohavice s vreckami plnými radšej nechcem vedieť čoho. Vedľa v izbe pri posteli niekoľko párov aj nepárov ponožiek. Je to jasné. Matúš je doma.
Marie Stracenská
Absurdný zákon a rodičovské oči pre plač
Stretávam sa s mamami detí, ktoré sú iné. Rovnako milované, rovnako chcené. No ich telo alebo vedomie sa nerozvíja rovnako, ako u zdravých detí.
Marie Stracenská
Očipovaná
Máte to aj vy, že čokoľvek treba na akomkoľvek úrade vybaviť, dopredu sprevádzajú obavy a znechutenie? Neznášam dotazníky a formuláre. Nikdy nepoznám systém.
Marie Stracenská
Je zlé byť rasista?
Motala sa po obývačke, pred odchodom do postele sme ešte čekovali posledné „máš všetko do školy“, keď sa toto spýtala. No teda, uf.
Marie Stracenská
Skutočnosť, ktorá mala byť radšej len snom
Ja viem, že vojna je strašná. Viem, že akékoľvek čítanie, film, obrazy z tohto obdobia ma dlho prenasledujú a trápia. Len mi to akosi nedochádza, kým sa o tom zas a znova nepresvedčím.
Marie Stracenská
Ešte sa neotáčaj
Vždy, keď objímam svoju mamku, dotýkam sa jej opatrne. Akoby bola krehká, a ja tiež. Voláme si a píšeme, ale vídame sa málo. A objatia sú vzácne.
Marie Stracenská
Recept na volske oko
Mami prosim oprav ma. Recept na volske oko: Zohrejem panvicu na 5 – 6 stupnov, vajicko rozpleskneme do pohara a nasledne na to na panvicu. Po piatich minutach obratime. Hotove vajicko zjeme.
Marie Stracenská
Vianočné balíky
Nepamätám si, kedy som si po prvý raz uvedomila, že Vianoce nerobí nejaká vyššia mocnosť a darčeky nepadajú z neba. Zrazu sa to tak nejako stalo.
Marie Stracenská
Ružová daň za dvanásť
Synove vlasy prekrývali celé uši, padali cez čelo a dávno by neprešli cez riaditeľku školy z mojich detských čias, ktorá sa riadila zásadou „po golier košele“. Páčilo sa nám to obom.
Marie Stracenská
Mrazivo
Miestami mäkký koberec a potom zas tvrdé hrudy vyryté konskými kopytami. Ktovie, či je to s bazou rovnako s vínom, že keď zmrzne, získava na chuti?
Marie Stracenská
Bazén, ktorý mal smolu
Smerom dopredu je Dunaj a honosné stavby, doprava Bratislavský hrad. Za chrbtom Palisády. Pekné miesto. Zaujímavé. Ale spustnuté. Smutné a opustené.
Marie Stracenská
Mamy
Večer doma. S pocitom obrovskej úľavy odkladám kabelku a vyzúvam opätky. „Maminká!“ Vystískam sojku, brat sa ako obvykle nechá len zľahka objať. Ale pribehli obaja. Víkend bez mamy, bol pracovný – vzácna som.
Marie Stracenská
Lampy a kanasta
Nemali sme radi tento čas roka. Lampy sa zažínali už okolo šiestej. Vtedy sa z okien vyklonili hlavy prvých mám. „Domov!“, volali jedna po druhej. Až za panelákom ostalo tak málo detí, že zvyšné išli na večeru aj bez pokynov.
reklama
Marie Stracenská
Ráno, môžem?
Dvere otváram ticho. Stlmím aj hlas. Najprv vrchná posteľ. Je tak vysoko, že do nej nevidím. Tak len vsuniem ruku, kde tuším hlavu. „Dobré ráno, zbojníčkovia. Matúško, dobré ráno, chrústik.“ Cez deň mu už tak nehovorím. Radšej.
Marie Stracenská
Dovnútra
Sobotné popoludnie. Delíme si svet. Figúrky nám ubúdajú, kocky neprajú. Podľa očakávaní mužský tandem valcuje ženský. Chvíľu to tak nevyzeralo, ale už fakt prehrávame.
Marie Stracenská
Dvadsaťpäť po
„Máte čas?“ „Ani nie. O pol hodiny sa mi začína stretnutie dvadsaťpäť rokov od maturity.“ Odpovedala som asi dvadsaťročnej dievčine. Och,od jej maturity uplynula chvíľka, musí vo mne vidieť úplnú staruchu. A potom som ich zbadala.
Marie Stracenská
Po starom
„A to osvetlenie bolo drahé?“ Plastové rúrky trčiace zo stropu, niektoré s vypálenými žiarovkami. „To je tu ešte od komunistov.“ „No práve. Ak by bolo drahé, dalo by sa aspoň trochu pochopiť, prečo tu ešte stále je.“
Marie Stracenská
Kúsok za hlavným mestom
Vlastne ešte v ňom, za veľkou rafinériou, sa začínajú lesy plné popínavých rastlín na vysokých stromoch. Pomedzi ne vedú cesty a cestičky, krížia sa aj idú súbežne. Kľukatia sa cez mostíky a okolo jazierok k rieke.
