Martin Šuraba
Sprievodca Košicami IX
Keď som bol ešte veľmi malý, chodievali sme na prechádzky po Hlavnej ulici. Vtedy som ešte netušil o legendárnom kine Uránia. Kino, ktoré rozprávalo príbehy.
Prebíjaný fiškál ;) Zoznam autorových rubrík: Malý princ, Českí herci, Súkromné, Nezaradené, knižný svet, turistický blog, Dievčatko so zápalkami, behanie
Keď som bol ešte veľmi malý, chodievali sme na prechádzky po Hlavnej ulici. Vtedy som ešte netušil o legendárnom kine Uránia. Kino, ktoré rozprávalo príbehy.
Tam kdesi na Terase mali potraviny a predávali v nich dlhé lízanky, ktoré mi neraz porezali jazyk. Blízko obchodu bola knižnica. Dnešný sprievodca po Košiciach sa zatúla do knižnice.
Prečítal som si futbalovú knihu, ktorej autorom je Samo Marec. Kniha sa volá Futbal: Pravdivá história, poďme sa o nej trochu porozprávať.
Ako malý chlapec som utekal na lúku, bral na zemi všetky palice a hral sa na rytierov a čarodejníkov. Osobne mi boli čarodejníci oveľa bližší. Hlavne ten jeden, ktorého zakliala moja najmilšia čarodejnica.
Sedela na lavičke pri Spievajúcej fontáne. Čítala knihu, hrala sa s vlasmi a oddychovala. Blížil som sa popri fontáne, pretočila list a usmiala sa.
Písal sa rok 1942 a obom odišlo posledné metro. Odprevadil ju domov cez celé mesto a potom sa opatrným krokom dostal k sebe. V tom čase to nebolo jednoduché, po Paríži behalo mnoho agentov gestapa a iného zla.
Stáli sme spolu na Edene a pozerali sa na tribúnu Johna Williama Maddena. On miluje Sláviu preto a stále sa uštipačne doberáme. Klub, ktorý vznikol v roku 1892.
Dnes je ten smutný deň, ktorý sa pred 70. rokmi zapísal do histórie futbalu. 4. mája 1949 spadlo lietadlo hráčov AC Turín a nikto neprežil. Napíšem vám jeden príbeh.
„Jedenáct vás ho shledalo vinným. Nemohu tak jednoduše zvednout ruku a poslat někoho na smrt. Musíme o tom nejdřív mluvit.“ (Rose, 1962, s. 20)
Prvýkrát som ju videl u nás v divadle. Bolo to pred mnohými rokmi, neskôr som ju objavil v pražskom divadle Radar. Šarmantná Charleyho teta.
Na Veľký piatok sa v Košiciach kadečo udialo. Výnimkou nie je ani povesť o Urbanovej veži a hlavne o tom, prečo sa volá Urbanova.
Jon Paul Gilhooley, bratranec Stevena Gerrara, ktorý bol na tom zápase pred 30. rokmi Dnes je to presne 30 rokov od tragédie v Hillsborough. Jonovi som venoval pár riadkov.
Čakala ma v meste a čítala si časopis. Usmial som sa na ňu, opätovala to. Obaja sme boli dosť unavení na nejakú ironickú, či uštipačnú poznámku.
Londýn je plný príbehov. Tam dole, niekde pod Temžou sa odohráva úplne iný príbeh. Príbeh kúziel, anjelov, rytierov, strašidiel, príšer a hlavne potkanov. A nielen tam dole.
Povráva sa o ňom, že bol najlepším hercom všetkých čias. Je známy predovšetkým vďaka westernom a je len jediný western, kde bol zločincom, hrdlorezom a tým zlým. Milovaný a charizmatický Henry Fonda.
Mala novú sukňu a úsmev, čo chutil po škorici a masle. Stála pri Urbanovej veži, cítil som, že sa usmieva. Aj ona ma cítila.
Sedel som v práci a liečil tučniaka z chrípky. Viete, tučniaky sú veľmi dôveryhodné tvory a každému všetko dovolia. Potom sú choré.
Keďže jar už začala štekliť svojimi slnečnými lúčmi, zobral som tenisky a šiel behať. Rozbehol som sa a po niekoľkých minútach našiel futbalové ihrisko.
Kúpil som si pivo a čakal v rade. Prišiel som platiť a dostal otázku, ktorá ma rozosmiala. „Osemnásť už bolo?“
Kráčal som po Hlavnej ulici a stretol ju pri Urbanovej veži. Mala nové vlasy a zaujímavý kabát. Usmiala sa na mňa a už som čakal, čo z nej uštipačné vylezie.