Martin Šuraba
Sedel som na stanici a čakal na vlak
Sedím v Bratislave na stanici a čakám. Čakám v čakárni a pozerám, kedy mi odíde vlak. Milujem stanice, čakárne, vlaky a knihy.
Prebíjaný fiškál ;) Zoznam autorových rubrík: Malý princ, Českí herci, Súkromné, Nezaradené, knižný svet, turistický blog, Dievčatko so zápalkami, behanie
Sedím v Bratislave na stanici a čakám. Čakám v čakárni a pozerám, kedy mi odíde vlak. Milujem stanice, čakárne, vlaky a knihy.
Zatúlal som sa do Frankfurtu, prišiel k Mohanu. Milujem lavičky pri rieke. Sadlo si ku mne mladé dievča a hanblivo na mňa hľadelo. Upokojil som ju, veď nie som príšera.
Ako malý, ugraučaný chlapec som miloval tú knihu. Ale musela mať presne túto obálku, aby som si predstavoval ako s nimi chodím do školy. Moja milovaná kniha plná príbehov o Danke a Janke.
Prišla moja najmilšia doba. Čas sušenia byliniek, skladovania orechov, medového koláču a jablkového muštu. Nikdy mi tak nechutia jablká ako práve na jeseň. Voňavý čaj, dym z komínov a knihy.
„Šecko myslí, že moc umí. Málo trénynk, end samý cholka and hospoda. Šecko for sranda end hev nou enerží for plejing. Takchle ne ok!“ (John William Madden počas snáď najkrajšieho obdobia, aké Slavia Praha dosiahla.)
Keď opadajú listy zo stromov a fúka vietor, chceme sa zohriať. Takisto milujete sledovať z kaviarne ako na okná dopadajú kvapky dažďa? Poďte so mnou na banány v čokoláde.
Ako malý chlapec sníval, že bude hrať za Sunderland alebo za Wolverhampton. Lenže pre nich bol príliš nízky a vysmiali sa mu. On sa ale nevzdal. Dnes vám porozprávam príbeh tichého vodcu.
„Keď sa pozriete na svoj dres, dôležitejšie je to, čo máte napísané vpredu. Až potom sa dívajte aké meno je vzadu.“ (Herb Brooks)
Sedel som v električke a šiel k zubárke. Premýšľal som o všeličom možnom a bol na seba hrdý, že už nemávam taký strach zo zubárov ako nedávno. Sadla si ku mne veľmi zaujímavá žena.
Deň zápasu je dôležitým pokrmom pre celú obec. Hrá sa futbal, každý sa naň teší. Teda okrem futbalového rozhodcu, ktorý si v kufri vezie náhradnú pneumatiku.
Vo svete mýtov existuje mnoho príbehov lásky. Ale zo všetkých najviac sa mi páčilo rozprávanie zo Silmarilionu. Určite tušíte, čo mám na mysli.
Pamätám si, že bol piatok poobede a ja som šiel zo školy. Cesta z Prešova do Košíc vlakom bola vždy zážitkom. (Hlavne tá jedna koľaj.) Vlak obvykle niekde zastavil a čakalo sa.
„Keď rozhodca odpískal koniec, nemohol som tomu uveriť. Omdlel som a bol veľmi šťastný. Po návrate zo Švédska, stretol som otca a on mi pripomenul sľub, čo som mu kedysi dal.“ (Mladý Brazílčan po veľkom úspechu.)
„Chlapci, už ste nad nimi dnes vyhrávali.“ (Alf Ramsey 30. júla 1966 vo Wembley.) A tak prišiel gól, o ktorom sa dodnes diskutuje, či mal vlastne platiť.
Učil som sa na skúšku. Bola to prvá skúška na vysokej škole a ja som sa pripravoval. Z knižnice som si doniesol Povídky z jedné a druhé kapsy. Zamiloval som si ich a myslím, že navždy.
Ľudia sa dosť často chodia strihať. Stretnú tam niekoho známeho a dajú sa do reči. Jedného dňa sa v meste Lisabon stretli dvaja kolegovia a začal sa písať príbeh o jednom z najväčších útočníkov.
Mamka mi vždy hovorievala, že keď som sa narodil, prestali jazdiť električky na Hlavnej ulici. Bola však doba, kedy po nej jazdili kone.
„Keď chceš postaviť loď, neposielaj mužov, aby zohnali drevo a nástroje. Najprv v nich musíš vzbudiť túžbu po nekonečných diaľkách otvoreného mora.“ (Antoine de Saint-Exupéry.)
Minule som dostal otázku, čo moje vlasy a kedy videli hrebeň. Brčkavé vlasy je ťažko česať, ale pravý dôvod toho všetkého je niekde inde.
Bolo to niekde pri Hornáde. Tam, kde stál drevený most. Ľudia po ňom chodievali s konvicou mlieka a šteklili sa pohľadmi.