Martin Šuraba
Električka číslo 8
Mám rád vlaky a električky. Fascinuje ma cesta v nich, keď sa z mesta stáva akási poetická duša. Dnes vám napíšem príbeh o jednom ujovi, ktorý bol šofér električky.
Prebíjaný fiškál ;) Zoznam autorových rubrík: Malý princ, Českí herci, Súkromné, Nezaradené, knižný svet, turistický blog, Dievčatko so zápalkami, behanie
Mám rád vlaky a električky. Fascinuje ma cesta v nich, keď sa z mesta stáva akási poetická duša. Dnes vám napíšem príbeh o jednom ujovi, ktorý bol šofér električky.
Je to tmavý les s borovicovou vôňou. Tam niekde tečie potok, ktorý napája zver, ľudí, čo tam žijú a všetky rozprávkové bytosti, aké poznáme. Ale dnes sa s tým lesom niečo stalo. Začalo snežiť.
Dnes je typický piatok. Opadáva lístie, obloha mlčí a vietor fučí ako besný. Prichádza víkend a ja sa teším na to ako sa vyspím.
Dušičky a jeseňou zafarbené stromy mi pripomínajú detstvo v Čermeli. Žila pri nás jedna rodina. Ich syn je mojim blízkym priateľom dodnes.
Je to starý les, kde si ešte sekera pamätá čiernu krv. Stromy zhadujú lístie a ľudia otvárajú samé dobroty. Pravdaže hovorím o knihe Večne spievajú lesy.
Prišlo obdobie tmavých večerov, studeného vetra a únavy. Poďme sa zohriať, posadíme sa pri bylinkovom čaji a pozhovárame sa o poviedkach.
Na strednej škole mi slovenčinárka hovorila, že mám akýsi pozorovací talent vyhľadávať perličky. Priznám sa, že ma vždy poteší akási neopisateľná radosť, ak nájdem niečo nové. I dnes ma niečo potešilo. Jedno meno.
Začalo byť sychravo a prší. Obloha tmavá, pochmúrna a plná temných mrakov. Prišlo obdobie popadaných listov, horúceho kakaa s maslom a knižiek.
Navštívil som Martin. Je to mesto mnohých pokladov, splnil som si nejeden bádateľský sen a celý čas ma sprevádzal genius loci.
Futbalové ihrisko, šenk, neobyčajne príťažlivý jazyk, záhradky, túlania sa po poliach a nátura, ktorú nemá nik iný na svete. Nejako takto by som charakterizoval východniara.
Začali sa farbiť stromy a hmlu vidieť každé ráno. Okolie riek, močiarov a potokov mi pripomína detektívne poviedky Arthura Conana Doyla. Prišla jeseň.
„Sú v živote chvíle, keď sa stretnete s človekom, zahľadíte sa do jeho očí a odrazu je vám ľuto, že ste ho nepoznali celý život.“ (Jozef Kroner)
Aký máte vzťah s električkami? Napíšem vám o chlapcovi, ktorý si električky zamiloval. Viem z najlepších zdrojov, že je veľký objaviteľ.
Ipeľská ulica v Košiciach má svoj pôvab. Najmä preto, že má inštitúciu, z ktorej vyjde neuveriteľné množstvo úspešných absolventov. Nielen autor týchto riadkov je absolvent, ale aj šarvanec, ktorý mal červené zuby od černíc.
Sledovali ste niekedy kométy? Rozprávali ste si o nich príbehy? Napíšem vám jeden príbeh o železničiarovi, ktorý miloval príbehy o kométach.
Na Poštovej ulici v Košiciach žil pán, ktorý chodil každé ráno kupovať mlieko. To preto, lebo mal kocúra a ten bol veľký pažroš. Ešte väčší ako autor týchto riadkov a to je už čo povedať.
Šofér električky si pamätá všeličo. Je to studnica zabudnutých príbehov. Dnes vám poviem príbeh, ktorý som počul na Poštovej ulici, keď ešte fungovala stará Aida.
„Glogovú nevidel iba báťa Kapiczány, chodil tade i pisateľ týchto riadkov.“ (Kálmán Mikszáth) Musím pripustiť, že pisateľ spomenutých riadkov bol riadny výmyselník. Vytvoril príbeh, ktorý nás sprevádza už tak dlho.
Kráčal som po Komenského ulici v Košiciach. Počul som v šenkoch smiech, cítil nádych letných bozkov a dievčence mali tie najkrajšie oči. A toto je príbeh o jedných očiach.
Pozná ho snáď celý svet z filmu Sedem statočných. Bol to ten chlap, čo sekal drevo, aby si zarobil na raňajky. Poďme sa trošku porozprávať o dvoch filmoch, v ktorých hral. Môj obľúbený Charles Bronson.