Prebíjaný fiškál ;) Zoznam autorových rubrík: Malý princ, Českí herci, Súkromné, Nezaradené, knižný svet, turistický blog, Dievčatko so zápalkami, behanie
Máte radi mlyny? Tie staré, opustené domy s kolesom niekde pri rieke. S nejedným mlynom sa viažu povesti o vodníkoch. Aj v Košiciach bol kedysi starý mlyn. Napíšem vám príbeh o šarvancoch, ktorí sa narodili na Mlynskej ulici.
Každý príbeh začína charakteristikou. Poznal chlapca, ktorý miloval babkinu starostlivosť, pusu od mamy, pistáciovú zmrzlinu a pusu zadžabanú malinami.
Prišiel som dnes domov z futbalu a spravil si praženicu na masle. Ako to tam penilo, voňalo, začal som sa usmievať. Spomenul som si na jedného chlapca a maslo. Napíšem vám svoj príbeh o masle.
Dnes vám napíšem príbeh o žene, ktorá piekla žemle a o chlapovi, ktorý sa do tých žemlí zamiloval. Dodnes ich môžete vidieť. On je ten, čo si vymýšľa vedecké metódy a ona tá, ktorá sa smeje.
Keďže je dnes Deň detí, všetkým nám prajem mnoho spontánnosti. Vráťme sa do svojho skutočného ja a vykonajme niečo, čo sme radi milovali ako deti. Ja som si dnes spomenul na kopačky Romário a ako som tie kopačky miloval.
Sir Arthur Conan Doyle zrodil svetu postavu, ktorú miluje celý svet. Navštívil som divadelnú hru o Sherlockovi Holmesovi a tak som sa trošku zatúlal na Baker Street.
Bol to človek, ktorý voňal chlebom a úsmevom. Svoje deti kŕmil údenou slaninou a syrom. Večne sa rehnil so svojou usmievavou ženou. Bol to chlapec, ktorý miloval kôrky chleba a veľmi rád sa o ne hašteril.
Ja si na neho pamätám ešte z čias, keď som bol malý zbojník. Na Dominikánskom námestí bol trh, kde sa predávala zelenina. On predával zemiaky a my sme mu hovorili ujo spišiak.
Vonku je sychravo a namiesto mája tu máme apríl. V Prahe to posledné dní vyzerá ako na začiatku novembra a preto som potreboval slnko a nejako potešiť. Stalo sa, niekto mi pripomenul knihu Večne spievajú lesy.
Bol som v divadle. Zaujalo ma to hereckým obsadením, témou a samozrejme aj vinohradským divadlom. Šlo o komédiu, ktorú napísal Pierre-Aristide Bréal. Jej názov je Velká mela alebo francúzska kuchyňa.
Je to nádherný pocit spojený so snením a pozeraním z okna. Vždy sa pozerám, či mám všetky veci. Potom sa teším, že som nič nezabudol a môžeme teda ísť. Musím sa priznať, že milujem vlaky.
Prečítal som si ďalšie dielo od maďarského spisovateľa slovenského pôvodu. Je ním Kálman Mikszáth, ktorý sa narodil v obci Sklabiná. Kniha sa mi páčila, preto by som sa o svoje pocity rád podelil.
Sedeli sme s Milanom a bavili sa o všeličom. O študentoch, o učení, o práci a o dievčatách. Milan je skvelý chlapec. Dovolím si povedať toto: Je mi cťou, že práve jeho môžem označiť za jedného z najlepších kamarátov.
Ako som začal chodievať do divadla? Nemal som ešte ani dvadsať rokov a sedel som s Ivom v lavici. Trošku sa do toho obdobia vrátim a napíšem vám čosi o jednom košickom divadle.
Jedného dňa sme šli na zmrzlinu. Poštová ulica bola zasnežená a starší brat mi hovoril, že konečne Košice vyzerajú ako z diel Charlesa Dickensa. Zmrzlinu ešte stále mali, lebo starý zmrzlinár bol fiškus.
Poznáte ten pocit ako mrznete na stanici a autobus konečne príde. Občas je celý zelený a lístok nestojí 23 korún, ale iba 19. Aká to bola radosť, keď som to objavil! Moje študentské časy a (zelené) autobusy.
Raz som jedol banány v čokoláde na Poštovej ulici a prisadla si ku mne jedna spolužiačka. Mala nádherné, kvetmi posiate šaty. „Aký kvet máš ty ako chlap najradšej?“ spýtala sa ma.
Boli sme malé chlapčiská a hrali sa na rytierov. Z palíc sme si vytvorili meče, na lúke okrúhly stôl a bojovali sme proti kadečomu. Rytiersky vek chlapca odhaľuje jeho zvedavosť, bádanie a iné veci.
Je to staré slovo, ktoré v nás vyvoláva úsmev. Ide o druh úsmevu, ktorý sa nám zjaví pri cukrovej vate. Ktoré slovo mám na mysli? Biograf.
Milujem voňavé raňajky, ktoré ma zobudia. Najmä teplé kakao s domácim medom. Kakao dymí pri otvorenom okne a rozvoniava po celom dome. Čo vy a vaše spomienky s kakaom?
