Žijem a pozorujem svet... Zoznam autorových rubrík: Dokonalá matka, miluje i sprat, Načo je nám umenie?, Súkromné, Nezaradené
Moje dieťa nie je dokonalé. Občas si nenapíše úlohu, občas neporiadne opíše poznámky. No v učebniciach odpoveď nenájde. Učiteľ z chémie dal ôsmakom vypracovať úlohy, na ktoré sme nenašli odpovede ani po dvoch hodinách hľadania.
Konečne som po dovolenke trochu opálená. A tak, keď sa vidím v zrkadle, nie som z toho pohľadu okamžite zhrozená. Naopak. Čítam si zo svojho tela, ako z denníka.
Keď som bola decko a cez prázdniny som bola u jednej, alebo druhej babky, liezli mi občas na nervy. Musela som jesť králika, hovoriť o svojich frajeroch a byť doma pred zotmením. Mala som ich však veľmi rada.
Minulú jar nám zomrel pes. Mali sme ho v záhrade a tak nás strážil skôr fyzicky, ako psychicky.
Určite nielen ja mám pocit, že čím je nick autora nezmyselnejší, tým väčšie hlúposti, vulgarizmy a urážky autor na virtuálny papier chrlí.
Prednedávnom som v zúfalstve napísala jednotku. Môj 15-ročný syn mi vďaka búriacim sa hormónom dával celkom slušne zabrať.
Premiér Robert Fico je v politike 23 rokov, a ako uviedol, doteraz si myslel, že slovenskej politike rozumie. Nastal však okamih, keď si povedal, že jej rozumieť prestal...vyhlásil vraj na tlačovej konferencii v utorok v Bruseli. Premiér nerozumie. Nerozumie, že ľudia nerozumejú. Nerozumie, že ľudia sa hnevajú.
Bolo to nedávno. Jeden z tých krásnych slnečných jarných dní, keď sa dalo chodiť v krátkych rukávoch. Bol piatok a ja som po celom dni išla autom z práce domov. Zrazu mi padol pohľad na schodíky pri chodníku. Ležal tam na zemi muž. Prvý pohľad ma šokoval, no stotina sekundy stačila, aby mi bolo jasné, že je "len" opitý a na slnkom zaliatych schodíkoch si ustlal na popoľudňajšiu siestu.
Opäť sa mi dostala do rúk skvelá knižka Haliny Pawlowskej 365 rad. Na približne sto stranách vtipne a výstižne vytvorila "novodobé porekadlá", z ktorých mnohé stoja za zamyslenie. Knižka vyšla už v roku 2007, no odvtedy mi v hlave rezonuje jedno z nich. Dokonalá matka, miluje i spratka!
Včera som mala zlý deň. Asi po stý raz - najskôr pokojne, neskôr hlučne som sa snažila vysvetliť svojmu takmer 16-ročnému synovi, že s ovládačom od X-Boxu v rukách, zabalený v perinách si to vysnívané lamborghini, ale ani ojazdenú oktáviu nikdy nekúpi. Môj syn má IQ, za ktoré sa nemusí hanbiť. Odvtedy, ako vieme, že ho má vyššie, ako ja, som mu zo žartu povedala, že mi môže hovoriť "blondínka". Napriek tomu sú jeho ambície momentálne - aspoň mne sa to tak zdá - na nule. Akoby mal pocit, že sa raz ráno zobudí a všetko o čom sníva zrazu "bude".
