Tento svet nezničia zlí ľudia, ale tí, ktorí sa na zlo len nečinne pozerajú. (Albert Einstein) Zoznam autorových rubrík: justícia ako skanzen komunizmu, Nebojte sa úradnhíkov, Súkromné, Nezaradené
Jana Dubovcová je slušná žena. Niekedy však nestačí byť slušným človekom. Niekedy treba aj súdnosť, alebo kriticky premýšľať, alebo nesedieť len v kancelárii a nerobiť telefonické prieskumy. Život si vyžaduje viac.
Každý si myslí, že o deťoch vie toho dosť na to, aby mohol za ne rozmýšľať i konať. Každý z dospelých je presvedčený, že presne vie, čo je v najlepšom záujme dieťaťa. Od starých rodičov, cez rodičov až po štát.
Rómske deti sú výkričníkom sociálneho systému. Žijú ako medzi dvomi mlynskými kameňmi – ostrakizuje ich majoritná spoločnosť, na strane druhej vlastná bolesť. Držia sa jej za ruku vo svojej rodine.
Človek si ani neuvedomí ako sa dostane do víru udalostí a zažije niečo, čo sa v živote nestáva často.
Dokiaľ žena otehotnie a porodí, zažije niekoľko spontánnych potratov, a ani o tom nevie. Takúto selekciu v tele ženy robí príroda v prvých dvoch týždňoch vývoja plodu.
(V tomto drastickom príbehu zmeníme mená dieťaťa a jeho otca, no lokalizáciu miesta udalosti ponecháme autentickú. Z jednoduchého dôvodu, aby dieťa opakovane netrpelo tým, že sa medializuje jeho trauma.)
Na sociálnych sieťach zahrmela správa, že poslankyňu Simonu Petrík nepustili na rokovanie parlamentu, pretože mala so sebou šesťmesačnú dcérku. Pravidlá to vraj nedovoľujú.
Spýtal som sa vysokoškolských študentov, či pociťujú Cigánov ako problém. Väčšina áno. Lebo sú to výtržníci, príživníci, zlodejíčkovia a žijú pod ľudskú dôstojnosť. Nikto z kompetentných tieto veci nerieši.
Karol Lovaš cez internet práve poučil prezidenta Kisku, že urobil chybu, keď neprijal fašistu Mariána Kotlebu. Ignorovať Kotlebových voličov je vraj nerozumné a kotraproduktívne.
Utešujeme sa eufemizmami ako „pravicový extrémizmus“ alebo „protisystémová strana“ a vymýšľame rozličné cudzo znejúce slová... Pritom ide o obyčajný fašizmus! Nedokážeme si pripustiť fakt, že Slovensko 2016 je fašistické Slovensko!
Na Slovensku žije najmenej 40 000 polosirôt žijúcich rodičov ako produkt zlyhávania poručníckeho súdnictva. Toto je skutočný príbeh jedného vzťahu medzi dcérou a otcom...
Na karlovarskom filmovom festivale skupina študentov rúca predsudky o kvalite vysokoškolského štúdia.
Referendum rezonuje ako struna na gitare, no zdá sa, že vydáva veľa falošných tónov. Pri tom (ne)homofóbnom ošiali a zápale v boji divokom o tradičné rodinné hodnoty sa myslí na všetko, len na deti nie. Zasa len všetci točia, točia a točia o dobre a láske, ale svet detí nikoho nezaujíma, pretože – ako napokon neustále a kontinuálne – staviame sa k deťom paternalisticky. Paternalisticky, čiže svoje videnie sveta vydávame za jedine správne a totožné s tým, čo je pre deti správne a dobré.
Predstavy človeka zo západnej časti našej krajiny o ceste na Ukrajinu sú založené na predsudkoch, ktoré v reálnom priestore majú úplne odlišné status quo.
O výsledku volieb rozhodujú okrskári, členovia okrskových volebných komisií. Doslova a do písmena, reálne a objektívne. Ako to teda v takej volebnej komisii beží? Bol som viackrát svedkom pokusov manipulovať sčítavaním hlasov, pred rokmi som sa dokonca stal obeťou takýchto praktík v tom zmysle, že o jediný hlas mi „ušla“ nominácia do parlamentu. O niečo neskôr sa stala situácia, že ktosi volebné lístky prepočítal a zistil, že som mal o niekoľko hlasov viac ako nominant predo mnou...
Slovensko obchádza strašidlo ochrancu manželstva! Dve politické zoskupenia urobili z ochrany manželstva tému dňa, a volajú po ústavnej ochrane tohto inštitútu s odôvodnením, že tradičná rodina je ohrozená, a preto potrebuje ústavnú ochranu. Absurdnosť tejto paniky je v tom, že sa pritom zabudlo na deti! Ako napokon veľmi často predtým, keď ide viac o politiku, než o praktické riešenie spoločenských problémov.
Tehotenstvo nemôže byť len “vecou“ ženy. V skutočnosti so ženou vždy otehotnie aj muž. Tehotenstvo sa síce vníma zväčša ako mýtus o úlohe ženy, ktorá dieťa musí „vynosiť“, porodiť a odkojiť, situácia je však vo svojej podstate úplne iná. Najmä z pohľadu poznatkov, ktoré sú notoricky známe. Medzi plodom a vonkajším svetom reálne funguje neverbálna komunikácia, ktorá dieťa už v prenatálnom veku pripravuje na život a v mnohých smeroch ovplyvňuje jeho osud na tomto svete. Preto je bytostne dôležité, aby muž participoval na tehotenstve a zapájal sa do prežívania očakávania príchodu dieťaťa.
Pani Pietruchová, ak voláte po odbornosti a korektnom diskurze, prečo argumentujete lžami, manipuláciou? Ak totiž tvrdíte, že „na ostatnom zasadnutí výboru pán Tinka, bez akýchkoľvek dôkazov a vecných argumentov, začal spochybňovať závažnosť problematiky násilia na ženách“ potom musíte povedať celú pravdu. A to – po prvé, že som v úvode svojho vystúpenia zdôraznil, že týranie žien je hrozná vec, a že viem, že sa tak deje v mnohých prípadoch. Po druhé - že som povedal, že sa rodový výbor venuje rodovej problematike nevyvážene. Nevyvážene, rozumieme sa?
"Demokracia je najhorší spôsob riadenia spoločnosti, no nič lepšie ľudstvo doteraz nevymyslelo." Neviem, či Winston Churchill Bratislavu vôbec navštívil, no tento jeho okrídlený výrok akoby vychádzal z charakteristiky viacerých bratislavských občianskych aktivistov. Kde sa totiž zídu traja frustrovaní mocibažní Bratislavčania, tam určite vznikne občianske združenie, ktoré potom ako rakovinový nádor začne šíriť svoju agendu s jediným cieľom - profitovať na demokracii. Ako sa dá na demokracii zarábať? Musíte byť aspoň traja, a musíte si vybrať agendu, ktorú verejnosť a priori vníma citlivo a kriticky. Najosvedčenejšou témou je životné prostredie, s ktorým to je ako s futbalom - každý si myslí, že tomu rozumie, a preto je nastavený vnímať každý nastolený problém bez snahy pochopiť súvislosti a pátrať po odbornom náhľade na vec. Toto je potom živná pôda pre túlavých psov demokracie.
Trnava nesúhlasí s rozhodnutím pápežovej administratívy! Dojatie, slzy a zástoj arcibiskupa spontánne zaliali katedrálu sv. Jána Krstiteľa v Trnave. Ľudia vlastnými telami bránili svojho arcibiskupa Róberta Bezáka, ktorému práve doručili dekrét o jeho odvolaní z pastoračnej arcibiskupskej služby.
