Blanka Ulaherová
K Budějicům cesta...
...ale že je ouzká, spieva sa v ľudovej piesni. Či je to presne tak neviem, lebo cestou v žltom rýchliku som si pustila Casablancu a viac ako na cestu som sa kukala na Humphreyho Bogarta.
...ale že je ouzká, spieva sa v ľudovej piesni. Či je to presne tak neviem, lebo cestou v žltom rýchliku som si pustila Casablancu a viac ako na cestu som sa kukala na Humphreyho Bogarta.
Pretože som celý vlaňajší rok poslúchala, na Vianoce som dostala veľa darčekov. Jedným z nich boli letenky Katovice - Valletta a Valletta - Budapešť a tak sme sa o pol roka vybrali na Maltu.
Ráno je obloha bezútešne zatiahnutá a husto prší. Vezieme sa preplnenou maršrutkou na avtovokzal a odtiaľ do mesta Zaqatala.
Čo ste robili v Arménsku? Navštívili ste Náhorný Karabach? Čo budete robiť u nás? Úspešne absolvujeme tradičné uvítacie tančeky, slečna za okienkom nám vráti pasy a milostivo nás pustí ďalej.
Veď aj my máme v záhrade pekné tulipány bola moja tradičná odpoveď Viktorke, keď sa ma vždy na jar pýtala, či pôjdeme do Keukenhofu.
V lete 1975 som sa z dovolenky v Makarskej vrátila domov s adresami troch miestnych mladíkov. Volali sa Zoran Rosič, Sava Vukotič a Perko Perič.
Na tretí deň po návrate z Kazachstanu sme sa vybrali skúsiť nové letecké spojenie Bratislava - Kluž.
Napriek tomu, že raňajky nemali byť v cene, donesie nám ráno domáca kávu, čaj, omelety, pečivo, nejakú ružovú salámu divnej chuti a ovocie.
Kde máte kazašské víza? pýta sa pracovník istanbulského letiska po tom, ako trikrát bezúspešne prelistoval naše pasy.
Dva týždne po návrate z decembrového výletu do Dubaja sme objavili letenky Katovice - Dubaj za výborné ceny.
Je posledný januárový piatok. Sedíme vo vlaku so staršou dcérou a vezieme sa na východ. Naposledy sme takto spolu cestovali v auguste a aj vtedy sme mierili na Ukrajinu.
Tam, kde sme tohtoročnú cestovateľskú sezónu v januári začali, tam sme ju aj v decembri ukončili. Naša cesta začína na budapeštianskom letisku - ak chcete ísť do Dubaja so mnou, pripútajte sa, o chvíľu odlietame.
Nízkonákladová spoločnosť nám opäť rozšírila možnosti cestovania a tak sme neváhali a kúpili spiatočné letenky Bratislava - Niš za 38 eur. Ďalších 28 eur na jedného vyšli tri noci v rodisku slávneho rímskeho cisára Konštantína.
Počasie bolo hnusné, nevideli sme Ušbu ani žiadny iný kaukazský končiar, palác Dadiani bol zavretý a to už ani nespomínam, že ani teraz nám to nevyšlo so zlatým rúnom. Myslíte si, že sa sťažujem? To ma teda nepoznáte.
Raňajky sú oproti včerajším nič moc - dve volské oká, tmavý tvrdý chlieb a už na pohľad nechutne ružový valček. Keď sa nás včera pýtali, či chceme na raňajky aj kolbasu, mala som predstavu niečoho podobného čabajke.
Rodina, u ktorej sme v Oši ubytovaní, je uzbecká. Domáca pani má 43 rokov, štyri deti, šesť vnúčat a kompletne zlatý horný chrup.
Je ráno, prvý októbrový štvrtok. Sedím vo vlaku a začínam si plniť svoj tohtoročný sen. Vlastne nielen tohtoročný, tento sen mám už štyridsať rokov.
Päť dní po návrate z lacného výletu do švédskeho Nyköpingu sme sa vybrali na podobný do Londýna. Boli sme tam už v januári, ale vtedy sme toho veľa nestihli, preto sme sa posilnení o staršiu dcéru Barborku rozhodli urobiť reparát.
V uplynulých dňoch som absolvovala ďalšie dva jednodňové letecké výlety s cestovnými nákladmi pod stovku. Pre niekoho možno nič atraktívne, pre iných snáď malá inšpirácia na rozšírenie cestovateľských obzorov.
Pretože ani Macedónska nebudem mať nikdy dosť, dala som si tento rok dupľu už po troch mesiacoch a posledný augustový piatok nasadla večer v Bratislave do lietadla.