Ján Urda
Demian
Demjan je nevysoký vrch (678) sopečného pôvodu na severe Štiavnických vrchov nad obcou Hronská Breznica v okrese Zvolen
jednoducho dôchodca, jednou rukou na blogu, druhou nohou v hrobe so životnou zásadou podľa Diderota: "Lepšie je opotrebovať sa, ako zhrdzavieť" Zoznam autorových rubrík: Detstvo - spomienky, Škola - spomienky, Práca - spomienky, Cestovanie, Z Turca, Staroba - spomienky, Filatelia - svet poznania, Súkromné, Nezaradené
Turisti zo zvolenského turistického klubu majú pripravujú podľa ročného plánu Rochovicu, vrch neďaleko Žiliny.
Púchovský okruh za zdravím. Pekná akcia po jednej i druhej strane Váhu povyše Púchova: nimnickej i nosickej.
Že o stred Európy sa uchádza niekoľko okolitých štátov, to vedia mnohí. Ale že aj dva kostoly dvoch susedných slovenských dedín? Krahule a Kremnické Bane a ich kostoly? Aspoň podľa internetu. Takže: z Kremnice cez Krahule do Králik
Nedávno sme na blogu debatovali o turistike - veku, zdraví a kondícii. Pri ostatnej akcii som sa stretol s turistkou s neuveriteľne krásnym vekom - 90 rokov. Aj touto cestou jej vyslovujem obdiv a srdečne jej k jubileu blahoželám!
Vybral som sa do Zvolena, reku, pozriem si arborétum na Borovej hore, bývalú liečebňu TBC v blízkosti a potom sa odtiaľ pustím do Sliačskej doliny a na Sliač.
...pôvodne to malo byť do Čierneho, ale bolo to len do Skalitého. Skalité je síce ďalej od Čadce, ale trasa to bola kratšia. V tej tropickej horúčave...
Pri svojich potulkách Slovenskom som narazil aj na kamenné mosty. Sprvoti som síce niektoré z nich zaregistroval, ale nevenoval som im zvláštnu pozornosť. K ďalším som sa už dostal cielene ako k hlavnému objektu.
Presnejšie: Zo Zvolenskej Slatiny na Vígľašskú Hutu-Kalinku v pohorí Javorie. Tam sa vybrali bystrickí turisti z Lokomotívy a ja s nimi. Taká krátka prechádzka, ale za tropických horúčav.
Traja kamaráti nadsedemdesiatnici sa vybrali z Čadce do Čadce len tak po kopaniciach okolo hotela Husárik. A len čo sa pohli zo stanice, tak hneď blúdili.
Obec Kolárovice s miestnym klubom turistov každoročne poriadajú pochod Drotárska krošňa. A vždy je to iná trasa, čím je to zaujímavejšie. Tento rok to bolo od Kohútky k Melocíkovi v Javorníkoch.
V sobotu som bol na Poľane a cestou aj pri NPP vodopád Bystrô, tak v nedeľu som sa vybral pozrieť ďalší pekný vodopád - Skok. Nad vodopád sa ešte nemôže, tak len tak odspodu popásť si oči a rozhýbať telo.
Krása Poľany a Podpoľania. Na Poľane bolo stretnutie čitateľov časopisu Krásy Slovenska. Mal som to zaznamenané aj vo svojom celoročnom pláne akcií, tak som sa ta v sobotu vybral.
Dva kostoly vedľa seba - to by nebolo ešte nič zvláštne. Ale dva evanjelické kostoly vedľa seba - to je už čosi zvláštnejšie. A dva evanjelické kostoly akoby kópia jeden druhého - to už je naozaj veľmi zvláštne.
V sobotu som plánoval prejsť sa so žilinskými turistami z klubu Slovan Malá Fatra Drotáriou na trase Kolárovice-Melocík - Vrchrieka - Semeteš - Dlhé Pole-Nad Riekou. Nakoniec z toho bolo len Kolárovice-Melocík - Veľké Rovné-Ivor.
Tentoraz som sa dal zlákať na akciu podkrivánskych turistov a vybral som sa prejsť sa popod Javor na hranici Novohradu. V ostatnom čase som sa už po Novohrade túlal Cerovou vrchovinou, tentoraz to bolo na druhom konci Novohradu.
Deň predtým som absolvoval z Oščadnice najvyšší kopec Kysuckých Beskýd, Veľkú Raču (1236) na slovensko-poľskej hranici. A na nasledujúci deň som sa prešiel Kremnickými vrchmi z Horných Pršian nad Bystricou do Kremnice.