jednoducho dôchodca, jednou rukou na blogu, druhou nohou v hrobe so životnou zásadou podľa Diderota: "Lepšie je opotrebovať sa, ako zhrdzavieť" Zoznam autorových rubrík: Detstvo - spomienky, Škola - spomienky, Práca - spomienky, Cestovanie, Z Turca, Staroba - spomienky, Filatelia - svet poznania, Súkromné, Nezaradené
Z Krajného vedie cesta na Ošmek a odtiaľ značený turistický chodník po hrebeni cez Veľký Plešivec na Čachtický hrad. Na hrad sa dá síce dostať aj podstatne kratšími trasami, ale táto je z nich pre turistov najlákavejšia.
Po týždni sa traja nadsedemdesiatnici znova vybrali s myjavskými turistami po kopaniciach, tentoraz z Hrašného na Myjavu.
Od penziónu U Adama na Myjavu prakticky cyklistickou trasou, ale peši cez hory-doly, hoci pôvodne to malo byť turistickou trasou. Do cieľa sme sa však aj tak dostali.
Múzeum liptovskej dediny (skanzen) je umiestený povyše obce Pribylina pred ústím Račkovej doliny pri frekventovanej ceste smerom z Liptovského Hrádku na Štrbské Pleso.
Drienok alebo Drieňok je jeden z veľkofatranských vrcholov z turčianskej strany. V sobotu sa naň uskutočnil jubilejný 40. ročník Primátorského výstupu.
O kopci Sľubica, treťom najvyššom v pohorí Branisko, som už čítal chválu, ale na ňom som ešte nestál. A tak som využil príležitosť k účasti na 40. zimnom výstupe naň.
Ďalšia zastávka na Barborskej ceste, tentoraz v krásnej Španej Doline. Zo Španej Doliny do Banskej Bystrice cez Šachtičky a Pánsky diel.
Predsilvestrovskou bola Bralová skala, silvestrovským Veľký Choč. Oboje som už pochodil, aj na Choči som bol na Silvestra, za hlbokého snehu a chumelice, ale predsa len za takého krásneho slnečného zimného počasia to človeku nedá.
V mnohých slovenských mestách a dedinách sú rôzne betlehemy. Niektoré sú v múzeách, iné v kostoloch, ale mnohé sú i na námestiach. Niektoré známe na celom Slovensku, iné len v najbližšom okolí. Zopár z nich Vám tu priblížim.
Biele Karpaty, zo Zlatoviec do Dolnej Súče s turistami z KST TTS Trenčín. Pred koncom výstup na bradlo Krasín s niekdajším hradom Súča nad obcou Dolná Súča.
Tak znova Novohrad, tentoraz to bolo po slovensko-maďarskej hranici. Oblasť je súčasťou Cerovej vrchoviny.
Severným Novohradom z Podkriváňa popod vrch Javor, cez Budindké lazy, popod Budinskú skalu na vrch Bralce, odtiaľ dole do Tuhára, Divína a na vlak do Mýtnej.
Okolím Zvolena tak, ako som jeho veľkú časť ešte nepoznal. Na Pustý hrad a k Červenému medokýšu sme chodievali ešte ako šarvanci, ale na ďalších miestach neznačenou trasou som bol prvý raz. I na pomerne neznámom hrádku Peťuša.
Banská Štiavnica, nazývaná aj Strieborné mesto a náučný chodník Glanzenberg - Ligotavý (Lesklý) vrch nad ňou. Krásne slnečné jesenné počasie, príroda hýriaca všetkými farbami a poletujúca strieborná pavučina v povetrí.
Hľadaním vhodnej akcie som naďabil na turistický klub KT Medicína Košice a ich najbližšiu akciu. Zaujímavá akcia - 28. ročník kardioturistiky. Čo viac, bolo rozhodnuté o akcii v najbližšiu nedeľu. Takže - skúšobná kardiotúra.
vrátil som sa z horného Ponitria. Namiesto Šoltýska - Jasenina - Kokava nad Rimavicou to bolo Sklené - Bralová skala - Handlová.
Svätý Jur je mestečko na úpätí Malých Karpát neďaleko Bratislavy, ktorého historické jadro je vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Nad ním sa rozprestierajú zrúcaniny hradu Biely Kameň.
Nie tak dávno som šiel z Kremnice cez stred Európy, Krahule a Skalku do Králik. Teraz to bolo z Kordík do Banskej Bystrice.
Tentoraz to bol Dolný Malohont. Malohont je región medzi Novohradom a Gemerom. Maginhrad je vrch v Malohonte, na ktorom v časoch prítomnosti husitských vojsk stál drevený hrad ako pevnosť.
