Ján Urda
Veľká Rača
V piatok som sa vybral na Veľkú Raču, najvyšší kopec Kysuckých Beskýd. Konali sa tam oslavy 70. výročia oslobodenia a 90. výročia turistiky na Veľkej Rači.
jednoducho dôchodca, jednou rukou na blogu, druhou nohou v hrobe so životnou zásadou podľa Diderota: "Lepšie je opotrebovať sa, ako zhrdzavieť" Zoznam autorových rubrík: Detstvo - spomienky, Škola - spomienky, Práca - spomienky, Cestovanie, Z Turca, Staroba - spomienky, Filatelia - svet poznania, Súkromné, Nezaradené
V piatok som sa vybral na Veľkú Raču, najvyšší kopec Kysuckých Beskýd. Konali sa tam oslavy 70. výročia oslobodenia a 90. výročia turistiky na Veľkej Rači.
Banskobystrickí turisti z KST Elán mali naplánovanú akciu z Ľubietovej krížom do Brusna, tak som sa k nim pridal aj ja. Počasie mizerné, mrholilo celou cestou, hmla, záverečné pivo o to viac chutilo.
Cerová vrchovina je chránená krajinná oblasť na hraniciach s Maďarskom neďaleko Fiľakova. Nachádzajú sa tu niektoré zaujímavosti: zvyšky hradu Šomoška, kamenné more pod ním i kamenný vodopád, na ktorom stojí hrad-
Vlani to bolo okolo Veľkého Manína, teraz okolo Malého Manína. 25 km horami i po ceste so striedajúcimi sa dosť prudkými stúpaniami a klesaniami. Krásnou prírodou Považia s peknými výhľadmi.
Prečo len polovičný? Prešiel som sa síce po skalách nad Podskalím, ale len po Veľkých skalách, nie po Roháči. Ale bolo to ono aj tak, stálo to za to.
Vrch Ragáč je jednou z našich najmladších vyhasnutých sopiek. Nachádza sa neďaleko obce Hajnáčka v Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina v Novohrade.
Traja nadsedemdesiatnici už dávno neboli na spoločnej akcii. Z Rače do Stupavy na pivo.
Ďalší výlet Severným Podpoľaním. Taký okruh cestami i horami: Cerín - Čačín - Oravce - Horná Môlča - Prostredná Môlča - Horná Mičiná - Dolná Mičiná - Čerín.
Severné Podpoľanie som načal cestou z Očovej do Zolnej časťou medzi hrochoťským mlynom a Sebedínom-Bečovom. Teraz som sa vybral z Ponickej Lehôtky do Čerína. Trasa: Ponická Lehôtka - Poniky - Ponická Huta - Dúbravica - Čačín - Čerín.
Zbojnícka chata je vysokohorská turistická chata na konci Veľkej Studenej doliny vo Vysokých Tatrách vo výške 1960 m s celoročnou prevádzkou. Vyberali sa ta ružomberskí turisti, tak som sa k nim pridal aj ja.
Z Očovej do Zolnej je to len 6 km, ale ja som sa prešiel vyše 25 km. Zolná je miestnou časťou Zvolena, hoci medzi nimi je obec Lieskovec. Pôvodne som to mal namierené z Očovej do Hrochote cez Zolnú a Čerín, ale bolo to naopak: z Očovej cez Hrochoť a Čerín do Zolnej.
Vybral som sa s turistami LOT Trenčín na Veľkú Javorinu. V lete som tam už bol, v zime ešte nie, tak to, reku, skúsim. Tentoraz to bolo z moravskej strany, z obce Strání, časť Květná.
Jánošíkove diery sú nádherné v čase aj v nečase. Často ich ta chodím obdivovať v lete či v zime, veď z Turca je to len na skok. Dolné, Nové i Horné diery. Tentoraz som však Nové neobdivoval, len Dolné a Horné. Ale aj to stačilo.
Nedávno som šiel z Detvy do Hriňovej. Po čase som sa vrátil do Detvy znova, aby som si dôkladnejšie popozeral tie známe vyrezávané a maľované detvianske kríže. No a nedávno som sa ocitol v Detve znova.
...alebo sviatok turistov od Trenčína po Považskú Bystricu. A nielen turistov. Hviezdicový výstup na Mikušické bradlá, alebo aj Mikušovské skaly, ale hoci aj Mikušovské skalice na severe Bielych Karpát.. Niektorí z Červeného Kameňa, iní z Tuchyne, Pruského alebo z druhej strany z Vršatského Podhradia.
Zo Švošova do Komjatnej cez Ostrô a Hrdoš s návštevou Žaškovskej jaskyne. Teda prechod Šípskou Fatrou, ktorá je súčasťou Veľkej Fatry. Spolu s ružomberskými turistami.
Slovensko je bohaté nielen krásnou prírodou, ale aj umeleckými výtvormi našich predkov. Mnohé z nich sa dodnes zachovali v pamiatkových rezerváciách mestského či dedinského typu, ale aj v mnohých múzeách v otvorenej prírode.
Kopec na Kysuciach. Zvláštny svojou výškou: 999. Keď si na ňom, nohami stojíš v jednej tisícke a hlavu máš v druhej tisícke. A tak na Silvestra som sa pripojil k dolnokysuckým turistom a prešiel sa za krásnymi výhľadmi.
Čebrať patrí k Ružomberku ako napr. Urpín k Bystrici, Zobor k Nitre a pod. A na tento nevysoký kopec nad mestom každoročne na Štefana dolnoliptovskí turisti robia výstup.
Tatranský Kriváň som už videl z viacerých strán a z rôznych vzdialeností, párkrát som na ňom aj stál. A teraz som bol naň opäť zvedavý, ale z Turca som sa vybral na opačnú stranu. Nie bližšie k nemu, ale naopak, ďalej od neho, až kdesi do Veporských vrchov, súčasti Slovenského rudohoria za Čierny Balog. Aby som ho videl, musel som na to absolvovať výlety dva.