
Nakreslím Ti širokú rieku. Cez hladinu budú presvitať ryby. Budeme stáť na brehu a prešľapovať z nohy na nohu. Z nedočkavosti.
,,Kedy prídu?´´, pýtaš sa ma stále dookola.
,,Neviem, musíme vydržať,´´vravím Ti.
Občas v rannom šere nahmatám kdesi pod kabátom Tvoju ruku.
V pozadí skorojarné hory, mávajúce žiadnym lístím na poplach. Prichádzajú.
Obrovské dravé ryby. Jedna po jednej. Farebné, ako dnešný svet. Každá niečím výnimočná.
, ,Hoď im niečo´´, vravíš unáhlene, ,,rýchlo, nech nám neublížia.´´
Nahmatám Tvoju ruku. Chytím za malíček, jemne posotím.
Nech si Ťa zožerú. Tie tvoje ženy...