Aké jednoduché by bolo dať si wellness noc v peknom hoteli, piť niečo pekne drahé a pekne chutné, byť štetkou za ružu a prisladké slová úchyla veď človek niečo vydrží muž(?) ale kde máš hrdosť sa ho pýtam, keď machruje, že na všetko má peniaze a čo všetko v živote okrem nich má, trápnosť za trápnosťou, cudne klopím oči, sestra cudne klopí oči, vravím si ani za milión ty hnusný starý úchyl , a koľko vás ešte behá v tomto svete, a doma máte deti a rodinu, a ožeriete sa a ste prasatá v kráľovských kreslách, zbierate mladé, lebo čo je mladé, je trochu sprosté, chce ocucať moje náušnice na mojej sestre, ubila by som ho, vo mne je sila.
Sliz.
Sliz páchnuceho alkoholom. Sliz trápnosti. Sliz hnusoty jeho vnútra, lebo on tam má len počítače a neukojenosť.
Chcela by som očistu, vygrcať to sladké s ľadom, nakresliť krásu a pousmiať sa nad celým týmto večerom. Cítim v sebe dotyk, ktorý sa nestal , znásilnenie pohľadom, stačila len prítomnosť, to sú ľudia, ktorých už nechcem stretávať. Sliz.
Buď opatrná veje mi v hlave mamin hlas. Neboj. Sme múdre.
Sliz
Medzi podlhovastými bordó stenami vychutnávam sestrinu prítomnosť, rozprávame sa nielen očami. Po čase. Rodinnosť. Hrá to dosť nahlas a tak sa k sebe máme najbližšie, ako je to v tej chvíli možné. Rada sa na ňu usmievam, lebo viem, že rozumie najviac, lebo v nás koluje niečo rovnaké. Vedľa jedia krvácajúce bifteky. Predávam im dve cigy za stovku, vnímam tú záväznosť, ešte niečo budú chcieť. Máme narušenú rozprávaciu niť, lebo sú hluční. Opití a hluční. Starý chlípnik, má 34 rokov, ženu, dve nepodarené chlapčenské deti, najskvelejšiu a najvýnosnejšiu prácu a svoju nehrdosť a pučiace brucho. Pokorný, mladší vedľa neho, trochu sa asi hanbí za kamoša.