Teraz už len myslieť, vydržať a vymyslieť. Že kde chcembyť cez leto. Kde to chcem všetko prežívať. Kto mi kde bude chýbať, a tak.Či mi domáca podrží byt cez to leto, lebo ho nemám ako zaplatiť. A potommám myslieť do budúcnosti.
Ako nemať dlhy. Napríklad.
Všade sú predmety a situácie, čo mi niečo pripomínajú,autá, čo patria tým, ktorí ma už nechcú vidieť, milión pesničiek, potom silnéreči v noci v posteli o tom, kto koho miluje a vôbec to taknevyzerá, potom dotyky, v ktorých ja vidím city, ktoré neexistujú, že mato bude ničiť, že teraz síce žijem v plexiskle, ale to raz pukne,a zostane vo mne hromada hnusu. Že si teraz pestujem NIČ.
Že dlho mám prechodné obdobie.
Upratala som v kuchyni, spravila som si raňajky, ženedeľa a vajíčka, mama priniesla zabité zajace v teskosáčku. Trčiacenohy.
A A. mi hovorí v peknej kaviarni, že aj jej sadejú nedobré veci, proste sa mi chcelo vtedy postrihať noviny na kúsočky,vpredu článok o Jahodovom víne, robiť tieto nezmyselné činnosti detstva.
Otec: Tvoja miera zodpovednosti je na úrovni jednoročnéhodieťaťa.
A že je to celé pocit úplnej špiny vlastne, že by somto celé chcela umyť zo seba, mydlo happy time, že takto sa nežije, že to hádam niesom ja. Že mi bolo ublížené a teraz ubližujem.
Alebo že nech mi vymenia kožu.
Skončil sa mi kurz grafického dizajnu, už len kurz grafiky a potom leto. A predtým si vyberiem ateliér. (Celkom sa smejem na tom, že si ma tam tí traja budú podávať, že..no nechce niekto z vás troch tú Vajgelovú?)
Chcem sa stať priesvitnou na takú dobu, ako bude potrebné.Vydržať to, nevykúkať, a potom niekto príde a aj tak ma zbadáa mi dá pusu na čelo a ja už naozaj budem.
(A chodia sa sem namňa pozerať a vravia mi. To hádam plačeš nad sebou.)
Pôjdem na prechádzku, lebo je veľmi pekne.
° Khoiba
