Moje hromadenie si neviemčoho, nemáto názov, len to vo mne živorí.
Vybíjam si zlosť, púšťamsi Bjork, live koncert. Prejdú tri pesničky a mámzáznam pocitov.
Prívaly chutí pracovaťzapíjam čajom alebo kávou, sem-tam vybehnem na balkóna obzerám si kosiacich susedov. Na neopravenej chodníkocestemáme veľkú kaluž. Spomínam si na gumákovéčasy, keď skoky boli nepremokavé.
Bojím sa vyjsť von.
Nechcem obmedzovať svoje hovorenie natémy všeobecné, sledovať vaše tváre, piťniečo biele, zapíjať to niečím slabooranžovým,kochať sa dymom na čerstvom vzduchu.
Radšej si tu vybíjam možnosamotu,pri skoro presne 8 minútach, umývam štetce v teplej,mydlovej vode, splachujem tie temperové potôčiky.
Mám toľko času, že ma mojamama naučila používať práčku.
Potrebujem návraty, svojporiadne neumytý hrnček, pach stuchnutej skrine na internáte,tieň odpornej záclony na stene. Vychovávateľovceriaci sa umelý chrup. To mi stačí.
