Sa povie ži život a buď zmierená. Ono to prichádza nečakane, a potom to človek musí predýchavať. Silvii to všetko dookola opakujem.
Je to furt o tom, že sa ráno zobudíš a ideš do tej školy, no sú aj prekvapká.
Sedeli sme jako tri kurvy v tej izbe bez linolea, v kúpelke na zemi choroby, pivo, muži pod oknami. Tabak a natáčame sa. Máme aj super soundsystém. Dokelu, dobre je, pretože sme preč, je tu Radotín, hotel Radotín s dvomi hviezdičkami, raňajkové slané rožky, potom samé obrazy s tými istými nezaujímavými vecami, vravím si dopekla chcem vidieť umenie, a potom v podzemí si nainštaluje nejaká žena výstavu, kde poprosila svoje ženy v okolí, nech jej darujú svoje chlpy z toho miesta a robila z nich obrazy ženských aktov. Hej, a potom mi Boris povie, že načo je toto, načo sú komu obrazy z chlpov, že on má aspoň rozum a spasí ním svet. Niečo dobré pre tento svet totiž urobí.
A človek sa vráti nazad, zrazu veci, ktorým v tej zastavenej Prahe veríš, sú fuč, potom mi už aj moje patetické chcem si doškriabať ruky a robiť nimi odtlačky na miesta, kde to za niečo stálo, príde celkom zbytočné, že už nechcem preháňať, ja sa už budem prizerať, čo to všetko dá.
A jako sme potichu už skoro plakali (a ver, že aj som), že to objatie, poviem Ti zase, to bolo skutočné objatie, nielen tak, v tom bolo celé naše priatelstvo, celé.
A mrzí ma, keď som zlá.
***
Ja ti dám pofajčiť, ty Kurva!
Aj také sa stáva.
***
Cesta. Ideš fakt niekam na chvíľu preč, len si odniesť to, ako to je, ale chvíľu s tým žiť takto, že sa to nehýbe nikam. Že aj ľudia, s ktorými si, možno na chvíľu nie si, zostanú a tiež si budeme do neviemkedy vravieť, čo sa udialo.
