Ako by povedal klasik, len tak mútim myšlienky v hlave... Dôležité sú detaily, tie najmenšie a naoko absolútne nepodstatné... Zoznam autorových rubrík: Bublifuk, Cukrová vata, Javore-moje, La dolče víta, Kocka guľatá, Fakt nič, Súkromné, Nezaradené
Prechádzam hranice Chorvátska s Bosnou a Hercegovinou. Také zvláštne, okrem pasov, ktoré sú samozrejmosťou odo mňa po dlhom čase niekto pýta aj zelenú kartu. Bez problémov ma pustia, aj keď ma čašníčka v bare kde som si dala kávu upozorňovala, aby som si na pas dala pozor, lebo ho môžu ukradnúť. Na ceste späť by potom pohraničiari robili problémy, musela by som zaplatiť balík, aby ma pustili. Robia to zrejme schválne a organizovanie - niekedy a niektorí...
Poznáte to, niekedy na čase fakt nezáleží. Lebo ak mi teraz napadne, že mám skočiť do trávy alebo vyliezť na strom tak to musím urobiť. Potom by som na to už nenašla čas a odvahu. Ak to neurobím teraz, tak už nikdy. Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj....
Na svete sme už vymysleli veľa princípov, niektoré fakt fungujú. Malá Vierka vymyslela jeden úplne perfektný.
Tori Amos na Slovensku – neuveriteľné. Vlastne, svet je už dnes ozaj malý... Lístky som kúpila asi v štvormesačnom predstihu, ale išla som tam celá nesvoja...
Chcel, aby som mu povedala, napísala, vydala zo seba všetko, čo ma trápi. A chce vedieť ako mi môže pomôcť. Ľudia, ktorých poznáš, miluješ, tí všetci zomrú, alebo ultrapesimistická nálada. Fakt to radšej nečítajte.
Milovať s vedomím, že dnes, zajtra, o týždeň to už nemusí byť pravda. Kto to tak robí? Potom stačí len povedať – niečo sa zmenilo, už je to inak, už ťa nemilujem. Čo na tom nechápeš? Zdá sa, že si mi predsa len dal kľúče od svojho šťastia.
Oblečení v značkových teplákoch, nagelované vlasy, prechádzajúci sa v nákupných centrách, obrandované tenisky a imidžový telefón... Babenky v skvelých miliónových kárach, ktoré zo zásady pri tankovaní zastavia na opačnej strane stojana ako majú nádrž, silikóny, dredy, piercingy a štekle.
Prišli sme do nemocnice. Vedeli sme, že je už dlhšie chorý a dlhšie je v nemocnici. Čakali sme všetko. To najhoršie. Ale fakt nie to, že keď nás sestra nasmeruje do izby, takmer ho nespoznáme. Ahoj Janko, tak ty si tu... My sme ťa prišli pozrieť.... Slzy na kraji, čo povedať? Celý čas sme ho držali za ruku, sedeli pri jeho posteli. Z nosa, hrdla, brucha, zo všadiaľ mu vykúkali hadičky. Nevideli sme ho pár rokov.
