Štefan Vidlár
Politika Padňi komu padňi
Teórija Padňi komu padňi Pravda levú zadňí V basi zločin chladňi Ministri aj radňí Prax Paragraf ty zohňi Historku uklohňi Gauneri sú rovňí Chráňeňí sú chovňí
Emeritňí Doc. Ing. Štefan Vidlár, CSc. alias dedo Pejo, rodák z Holíča ze severňího Záhorá (70, 176, 120, 630 – vjěk, výška, váha, dúchodek v euro), odejdúc na penziju z Prešporku žit na Záhorí tentokrát s ozajstnýma zvírencama, aby mu čekáňí na pravdu Boží lachší ubíhalo, insitňe píše a veršuje vážňe aj ze srandú s chybama v zmuchlanej Záhoráčťině a ňekedy aj po slovensky. Politická satira mu neňi cuzí. (Sem tam pridá aj fotku.) Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné

Teórija Padňi komu padňi Pravda levú zadňí V basi zločin chladňi Ministri aj radňí Prax Paragraf ty zohňi Historku uklohňi Gauneri sú rovňí Chráňeňí sú chovňí

Raz ma vyhľadal v Nemecku žijúci slovenský emigrant ešte z povojnovej vlny emigrácie, už postarší pán penzijného veku, sivovlasý, s vráskami poznačenou tvárou a evidentne žiadny boháč, aby sme si večer sadli na kus reči.

Na ja, ale ket ťi hrozí basa, zajtra nemosí byt zasa fasa. Zajtra pravda dójít može, na nepokojné tvoje lože. Blízká derniéra kariéry, končá hry a zbojstev éry.

Trnka to je trpká slifka, nepomožú dvje - tri pifka. Z teho sračka akorát, smrad a grcy naporád. Slota, to je špatný čas, co zakryje vela krás...

Mnohý kúpí, prodá šmejd, ten s Tajvanu, aj „hend mejd“. Lecgdo s lecčím baštrnguje a podlaha sa raz-dva zduje...

Motto: Advokát musí klamať v záujme svojho klienta, politik v záujme svojom. My hore sme šeci mocňí chuapi, najvíc náš Kápo di tuti Kápi. Bílý golír, hodzinky aj vlasy v pomáďe, zarobíme v elektriňe, na púďe aj v armáďe...

Láska kvitne v každom veku, tak vyoné sa ty, na to, reku. Nemám ďalšiu trápnu radu, veľa šťastia, vtipnú srandu!

V rozpočce je velký sek, vláda dá mi velký drek. Vláda reší svoje kšefty, toto pro ňu enem hefty... Idú volby, tak ná nech, vypuscíme vreco blech. A ty blechy, žádný blud, prebudzá aj spící lud.

Žena v tieňi, je, či neňi? Mama, kuchár, sestrička, sem tam kráska bez trička. Babka, paňi učitelka, klebetňica také velká. (Často dáma, potem kofa, nepatrí sem táto strofa...)

Pane Bože, tučný som, dobré žrádlo hoďím psom? Né že oblek svadebňí, nedám ňi ten pohrebňí. Nošky tenké, brucha hora, uš mňa chytá z teho mora. Previs koží, kabele, plno tuku na ťele.

Od Plicku Zem spieva, moje srdce spieva tiež, švárny šuhaj, krásna deva, že si Slovák, to ty vieš? Do očí sa slza tlačí, malý národ, toľko krás, tetuška aj mnohý báčik, pritúlia sa k sebe zas.

Šliapem cestu kľukato, na slepo aj okato. Kto z Vás dušu poteší, v sade, v kvete, v oreší? Prosím o pár sloviek, o pár viet, od priateľov aj od milých tiet.

My hore sme šeci mocňí chuapi, najvíc náš Kápo di tuti Kápi. Bílý golír, hodzinky aj vlasy v pomáďe, zarobíme v elektriňe, na púďe aj v armáďe, Dožví, či sa nájde oblasť v temto štáce, de nekradne sa a ludé žijú enem z práce?

Obuápal´s rád dzífčí drík? Nechal´s vyschnút v kvjěce krík? Prekročiua tvoja noha zákaz, príkaz tvého Boha? Zanedbau si befel dobra, na čí poddau sa´s ty obraz?

Keď mi umrel otec, bol, či je to stále otec? Som tu ešte, jeho syn, v duši nosím smútok, splín. A keď na večnosť ja odídem, zídeme sa, či nezídem´?

A tak v tomto ľudstva súžení, s kým sa počítač, s kým sa ožení? Aký princíp čas nám zrodí, by mal človek zasa hody. Kto dokáže riadiť svet, by bol strom a kvitol kvet?

Toto je pohádka pred spaňím, kerú sem sám vymyslel a výňimečňe vyprávjal svojemu vnukovi. Hmm, víte kolik je ftipú o Záhorákoch? Né? Žádný, šecko je pravda...

opitý = opitý jak čík, ale ho má, ale nakúpiu, má vrtulu, má uhnúté, nabumbaný, nacucaný, nacenganý, nadrúuaný, nalétý, nalízaný, namazaný, nasuopaný, natrúbený, ochlastaný, otrtúlený, ožralý, pot čepicú, pot parú, potrunžený...

Vinšujeme Vám, aby Vám v novém roce dal Pán Bú zdravia, ščascá a po smrci královstvo nebeské (hmm a po smrci šups do ..ci)!

Korupcia bude dycky, aj stydké pysky slečny Micky. Jak porezat sa tupým nožem, písat o tem enem možem...