Človek, Európan, Slovák, syn, brat, priateľ, kamarát, autor, kolega, spoluobčan, milovník humoru aj umenia a N-počet rôzneho. Som vedomie, som prítomný okamih, život sa díva na svet mojimi očami. Pokoj, radosť, odhodlanie žiť naplno s tvorivosťou aj láskou, to stojí za uskutočňovanie s Vami... Zoznam autorových rubrík: politika s humorom, politika a spoločnosť vážne, vlastná próza, vlastná poézia, tomu nerozumiem ?, mini-zamyslenia, o mne, o vás, HAL a PARTŇA, COMMENT, TOTAL-ABSURDUM, HLAVOLAM, humôrky, POLEMIKA, BEAUTIFUL MIND, MOMENTKA, apologetika, NE-PODAROK, MY-S-TIF-I-KÁCIA, ČIERNY humor, Súkromné, Nezaradené
Je mi jasné, že extrémizmus v akýchkoľvek veciach, oblastiach, okruhoch ľudskej činnosti – nie je kóšer, a to nielen pre filozofický „zlatý stred“. Prvá fáza migrantskej hrozby pre SR je miesto 1200 „iba“ 100 – ale dúfam, že...
Som presvedčený o tom, že ľudia majú dar reči, aby sa dokázali dohovoriť. A diskutovať… Násilie, ktoré niektorí ľudia používajú, by malo byť úplne posledné. Zrejme som beznádejne naivný. Keď spí rozum, duša sa nechytá a človek...
Možno to poznáte, niektoré nákupné centrá 3. tisícročia sú komplexom všeličoho. Sedel som na lavici a čakal som na liek pred lekárňou, čakala ma ešte návšteva banky a samoobsluhy s potravinami. Na vedľajšiu lavicu si sadli...
Z necenzúrovaných záberov, ktoré údajne nad všetku snahu talianskej vlády vyplávali na povrch, je zrejmé, že juh Talianska úplne ovládajú gangy imigrantov. Taliani zúfalo prizerajú, ako si berú ich veci, domy, autá, ženy.
Som zásadne proti bruselským chúťkam na akékoľvek kvóty pre možných migrantov, ktorí nie sú typickými azylantami, tí obvykle utekajú pred vojnou alebo prenasledovaním. Tento článok je skôr extraktom diskusií na danú tému, než...
(Súkromné, veľmi subjektívne, azda až nezaujímavé rozprávanie k momentálnemu dňu). Že je osemnásty február, je jasné. Že oslavuje svätá Bernadeta a blahoslavený Fra Angelico, to okrem majiteľov kalendára nemusí nikto vedieť. Ale fakt, že dnes máme popolcovú stredu, vedia dokonca aj ateisti a inak veriaci, ktorí počúvali rozhlasové ranné vysielanie. Včera som zažil miniatúrny zázrak. A.s. ma viedol, aby som nastúpil do autobusu v konkrétny čas, že tam mám stretko.
Akýsi pomýlený kňaz údajne vypustil zo svojich hriešnych úst, že Židia si mohli sami za to, že boli deportovaní do koncentračných táborov. Na otázku novinárov predseda KBS Zvolenský odmietol primerane odpovedať. Reflexia či spätná väzba? Nulová. Navyše všetci, ktorí oslavovali výročie SNP, by sa mali oprávnene ozvať, čo to zase tára akýsi exot…
Predpokladám, že nie som sám, kto je občas až fascinovaný nad tým, čo sa dá vidieť alebo zažiť takzvane v priamom prenose reality. Sedel som na lavičke v istom nemenovanom obchodnom reťazci a nakoľko som musel čakať, oddal som sa sledovaniu diania okolo. A vtedy prišiel aj onen moment.
Je to len pár dní, čo v diskusnej relácii TA3 na tému dňa premiér bohorovne tvrdil, že jeho strana je stabilná a žiadne ohrozenie postavenia jej nehrozí, to si len novinári furt vymýšľajú a je všetko v najlepšom poriadku. A tých hodín ani neprešlo veľa preveľa a máme tu oznam o pracovnom sneme za desať dní...
Peklo je miesto alebo aj stav duše, kde už niet nádeje. To je čosi takmer neuveriteľne odporné, až strašné. Stav bez možnosti naplnenia. Predstavte si, že žijete v spoločnosti, kde nikto nikomu nemôže dôverovať, kde každý každého môže podraziť, kde absentujú vyššie hodnoty.
Pri tom, ako sa stretávam s najrôznejšími článkami v médiách, pri rôznom overovaní informácií, pri prekladoch z jazyka do jazyka, ale aj pri samotnej tvorivej činnosti, ba aj pri bežnom plynutí času a života, všade sa dá stretnúť s nezmyslom (nonsensom). Občas sa dá náhodne natrafiť aj na unikát medzi nezmyslami...
Keď som si prečítal na nete, že Iveta Bartošová, populárna speváčka, ktorá je dobre známa aj u nás, na Slovensku, zomrela na následky samovraždy, ako prvé mi prišlo na um, či ju nezabil bulvár. Ak by bola Slovenkou, tak by ju zrejme odsúdili všetci tí, ktorí sa hlásia k pomenovaniu „ortodoxný kresťan katolík", a to bez toho, že by vedeli, čo jedine sám Boh teraz vie, za akých okolností sa tak stalo. Nič to však nemení na veci, že odišiel ďalší Človek, ktorý miloval spev a rozdával radosť aj krásu stovkám a tisícom ľudí na území bývalého Československa...
Znova to bola obálka bez známky, papier nadmieru kvalitný a namiesto skutočného podpisu iba kópia, z čoho nebolo jasné, či ide o priezvisko „Tiso, Kioo, Tiw, Tioo, Tjw". Ak by to bol skutočný človek, vedel by, že som mu odpisoval ešte 31. januára 2014, takže by tento druhý list neodoslal.
Nie že by po tom všetkom, čo tu na Slovensku odznelo v médiách, bol nejaký veľký problém s tým, prečo vysloviť veľké Nie „Chuckovi Norrisovi" ako humoristicky prezývam niekdajšieho držiteľa členskej legitimácie Komunistickej strany Československa a Strany demokratickej ľavice. Takže veľmi stručne: čo to bolo?
V tejto predvolebnej kampani zaznelo „takmer" všetko a kto vie, čo ešte nie. Samozrejme, niektorí poradcovia a aj veľmi skúsený politik, ktorý je v parlamente od čias, keď už legitimácia člena Komunistickej strany Československa nebola dosť dobrá, tí si isto ešte niečo vymyslia. Rád by som sa zahral detskú hru „Prezraď mi svoje tajomstvo a ja ti poviem, prečo si taký výnimočný", lenže nikto sa ju nebude chcieť. Tak čo tie otázky ex-komunistovi a súčasnému údajne sociálnemu demokratovi...
Je to dosť ťažký oriešok: ako napísať niečo s trochou čierneho humoru, ale zároveň tak, aby sa nikto nedostal do utajeného územia nikoho. Čo tam po politológoch, voličovi by okrem rozumu malo pošepkať aj srdce. A ak ho nemá, tak minimálne nejaké to „vnútro" si určite nájde.
Najťažším bolo nutkanie nestlačiť tlačidlo „delete". Veru, dnes oveľa viac chápem umelcov v dejinách, keď mali obrazoborecké tendencie, namierené voči vlastnej tvorbe pri snahe o čo najlepší výsledok tvorby. Na úplnom začiatku odhodlania, napísať práve takúto knihu, bol môj celoživotný záujem a obľuba humoru, a to vo všetkých jej formách. Krátke humoristické mini-dielka je o to ťažšie písať, o čo ťažšie je robiť koncentrát v akejkoľvek inej tvorivej oblasti. Takže knihe prajem humoru-chtivých čitateľov
Vatikán: 20. novembra 2013 na Svätopeterskom námestí v Ríme sa zišlo okolo 50-tisíc ľudí. Svätý otec František vo svojej katechéze pokračoval v téme odpustenia hriechov. Jedna vec mi tam však chýbala - čo ak - hoci aj - vysoký cirkevný hodnostár zabudne, že prv, ako dôjde k samotnej sviatosti zmierenia, má dať do poriadku (do richtigu) všetko to, čo je v jeho silách a možnostiach?
9. október 2013 ste oslávili okrúhle jubileum. Všetkým v úvode ste sa za účasť poďakovali: „Mám radosť, že slávim eucharistiu s vami. A ďakujem za dar života, za dar kňazstva a dar sily, ktorú mi Kristus dáva znášať všetky kríže, a tak sa všetko stáva ľahké, príjemné a sladké, zvlášť, keď má človek čisté svedomie," povedali ste. Ale nie voči mne.
Hneď na úvod sa priznávam, že mám malú dušičku. Trochu strach. Teda, v plnej pokore uznávam, že nie som nikto. Hádam aj nula je väčšie číslo, než je význam mojej maličkosti v tejto našej spoločnosti. Vzduch, ktorý dýcham, má väčší dosah na našu krásnu domovinu. Priznávam aj to, že Vás vôbec nepoznám. Áno, žijem tu, nebol som emigrantom, ani som nebol na dovolenke. Mám prísnejší meter na akékoľvek tvrdenie, ak chcem povedať, že niekoho poznám. O Vás viem len to, čo zaznie v médiách. A ani tomu nie vždy a bez výhrad verím. Ale nie o tom som chcel. To odškodné, ktoré údajne dostanete od generálnej prokuratúry, vraj údajne dáte na detskú onkológiu.
