V živote som vystriedal viacero bydlísk i povolaní a som teda z každého rožku trošku. Zoznam autorových rubrík: Inde v Európe, Ázia, Nepriateľská osoba, Britské ostrovy, Osudy, U nás na Slovensku, U susedov, USA, Kanada, Súkromné, Nezaradené
Od eštebákov sa mi ušlo krycie meno Filozóf. U starých Grékov byť filozofom znamenalo najvyššiu métu, akú vôbec mohla ľudská bytosť dosiahnuť. Človek, ktorý chápe ľudské vášne bez toho, aby ich sám prežíval.
Prácu po návrate zo zahraničia som si hľadal hlavne prostredníctvom vtedy existujúcich oficiálnych kanálov. Navštívil som veľa podnikov v Košiciach, aj takých, ktoré mi odporučil vtedajší Odbor pracovných síl Mestského národného výboru, ako sa vtedy hovorilo oficiálne úradom práce. Všade som dostal zamietavé stanoviská, väčšinou iba ústne, zložením telefónu, zavretím dverí, a tie podniky, ktoré sa vyjadrili písomne, si svoje stanoviská obhajovali približne nasledovne. Citujem z jedného listu:
Neunikol som ani vojenskej službe. Prekročil vek tridsať rokov, vzťahoval sa na mňa zákon, podľa ktorého som šiel na náhradnú vojenskú službu, teda modernejšiu verziu pétépákov – Čiernych barónov
Turistický oddiel v Košiciach, ktorého som bol členom, organizoval štvordňový kultúrno-poznávací zájazd do Prahy. Bola nás väčšia skupina a keď sme sa v Prahe stretli s našimi partnermi, ktorí nás mali po Prahe sprevádzať, zrazu som zacítil, že čosi nie je v poriadku. Motal sa tam akýsi chlapík, ktorý mi nerezal, je to už vyše tridsať rokov a tak nepôjdem do podrobností. Stačí povedať, že som zareagoval impulzívne a od skupiny odišiel.
Eštebáci vyskúšali na mne zastrašovanie priamo v ich brlohu, vydieranie cez ambície, či už vo vzťahu k práci, k cestám do zahraničia alebo pri ukončovaní vysokoškolských štúdií. Paletu taktík tým však nevyčerpali a rozšírili ju o priame ovplyvňovanie svojimi agentmi. Citujem zo spisu:
Na úvod zopakujem, že pred odchodom na prax do Severného Írska necelé dva týždne pred sovietskou agresiou, som riadne ukončil štvrtý ročník Vysokej školy ekonomickej v Bratislave a predstavoval som si, že si pobyt v Írsku predĺžim a možno tam aj dám dohromady nejakú diplomovú prácu. Uvažoval som podobne ako mnoho mladých ľudí dnes. A keď prišli k nám sovietske tanky, predĺžil som si pobyt na viac ako osem rokov.
Eštebáci teda prišli na to, že zastrašovanie a ponižovanie neviedlo k ničomu, zmenili taktiku, na ktorú sa nakoniec spoliehali najviac a to vo vzťahu k všetkým občanom – vydieranie. Každý máme nejaké ambície a oni sa špecializovali na ich znemožňovanie, kým u občana nedosiahli nejakú formu spolupráce. Alebo kým ho nedonútili, aby príliš neprečnieval z radu. Moja cesta do Užhorodu je toho úsmevným príkladom.
Užil som si teda drsniakov a podľa scenára, sa patrilo ma pohladiť. Prišiel do miestnosti muž, akoby neisto, a začal sa ma vypytovať, či mám dojem, že sa mi ubližuje.
Spôsob, ako so mnou udatná kontrarozviedka jednala v rozhovoroch zoči-voči samozrejme v spise nie je opísaný. K tomu musím načrieť do mojich poznámok a do spisu, čo si nosím v hlave.
Tých, čo v socialistickej vlasti otravovali život a kazili ovzdušie dnes označujeme za disidentov. Teda ľudia, ktorí nielen že neboli spokojní s pomermi normalizovanej Československej socialistickej republiky, ale dávali to aj všemožne najavo. Ja som patril medzi tých, a bolo nás veľa, čo sme síce neboli spokojní, ale necítili sme potrebu to nejako nahlas vyjadrovať. Vlastne ani dnes, keď už priestor na vyjadrovanie názorov sa podstatne rozšíril, sa k politike vyjadrujem len obmedzene, lebo moja práca a záujmy ma dostatočne pohlcujú a držia mimo politickej sféry. A tak všetko to úsilie ŠtB držať ma na uzde, bolo aj z tohto hľadiska zbytočné.
Ešte raz citát z listu náčelníka Krajskej správy Zboru národnej bezpečnosti, Správy štátnej bezpečnosti Košice zaslaného generálmajorovi II. Správy Federálneho ministerstva vnútra v Prahe: „Na I. odbore Správy ŠtB Košice je preverovaný v SZ (signálnom zväzku) „Filozof“ reg. č. 12199 navrátilec z Anglicka Vrátny Štefan, nar. 23.12.1946 v Trenčíne, bytom Košice, Trieda Sovietskej armády č. 43 pre podozrenie zo spolupráce s anglickou rozviedkou...“
Na juhovýchodnom Slovensku si ľudia radi hovorievali ako vtip, a niektorí azda tak hovoria dodnes, svoj životopis, ktorý vlastne ani vtipom nie je, len odráža zlomy, ktoré sa dokázali prevaliť životom jedného nášho človeka v 20. storočí. Znie asi takto: „Narodil som sa v Rakúsko-Uhorsku, potom som chvíľu býval v Slovenskej republike rád, v Československu, horthyovskom Maďarsku, v Tretej ríši, zase v Československu, v Sovietskej ríši, v Československu, Česko-Slovensku, teraz bývam v Slovenskej republike a pritom som sa nikdy z môjho rodiska nepohol...“
