Peter Weisenbacher
Preškrtávam slová
Pýtaš sa prečo tak preškrtávam, prečo to proste neprečiarknem alebo nedám do zátvorky. Preškrtávam to absolútne, čmáram po tej mentálnej zahodenej ploche obsadenej slovami ktoré už nechcem. Odpoviem, že preto lebo nechcem aby si ktokoľvek iný kedykoľvek mohol prečítať slová, ktoré som napísal a už ich nechcem. Odhodil som ich a teraz sa možno aj trocha hanbím, že som ich vôbec napísal. Ale nie vždy, niekedy proste zmením vetu. A navyše to preškrtávam lebo mi to pripomína vymaľovávanie, vymaľujem ten priestor ktorý už nechcem aby existoval jednou farbou, totalitne zaplním chaotickým čiarami. Keď sedíš tak blízko cítiš jedovatú vôňu farby z čínskeho pera, ktorá sa do papiera v tejto koncentrácií odmieta vpiť. Vlastne sa ale nepýtaš na preškrtávanie. Ty si mi tú otázku položila preto aby si vedela aký som.