Mám ambíciu sa stáť spisovateľkou. Dúfam, že sa moje články budú zlepšovať, je na nich čo zlepšovať: gramatika, štylistika. Nikto učený z neba nespadol. Zoznam autorových rubrík: spoločnosť, Neférový štát, Súkromné, Nezaradené
Pýtam sa sama seba, či skutočne ten slovenský národ zmúdrie a poučí sa. Všetko alebo takmer všetko naznačuje, že nie. Aspoň jedna pozitívna správa je, že otec Bezák bude nakoniec rehabilitovaný. Teda spravodlivosť aspoň v tom prípade zvíťazí. Inak víťazí neprávosť alebo to spravodlivosti trvá príliš dlho. A ďalšou dobrou správou je, že Dunaj klesá.
Po roku 1989 sme všetci s ružovými okuliarmi hľadeli na budúcnosť, aj napriek tzv. uťahovaniu opaskov. Nastali úplne nové životné situácie ako je nezamestnanosť, exekúcia. To čo naši rodičia nepoznali. Ale so slobodou prichádza aj zodpovednosť za svoje skutky. Nedisciplinovaný zamestnanec je vyhodený z firmy, keď ho nacápu ako pije, alebo je lajdák. Gamblerovi exekvujú dom. Ale ďalší vývoj, ktorým sa uberá Slovensko sme si už neželali. Ale samy sme si na vine, zvolili sme si Mečiara.
Istému slušnému politikovi som napísala, či vôbec Slovensko má nádej na lepší život. Ten politik mi odpovedal, že Slovensko má nádej, že Slováci si vybrali vždy to správne, aspoň zatiaľ. Ale keď čakáte, že som túto vetu napísala Figeľovi, ste na veľkom omyle. Dokonca to nie je ani nik z KDH. Potom istý politik mi napísal, že za šťastie treba bojovať. Ani toto nebol Figeľ, dokonca ani nik zo súčasnej opozície. Bol to Smerák, lepšie povedané, jeden z hŕstky slušnejších, čo tam je.
Radšej mám latinskoamerické telenovely, než tie turecké, či juhoslovanské. Latinskoamerické sú pre mňa to pravé orechové. Z tureckých pozerám iba jednu, Sultána Sulejmana. Bola by som zvedavá ako by vyzerala taká slovenská telenovela. Veľmi dobrou témou pre režiséra. by tu boli oligarchické rody so svojimi veľkými zabetónovanými vílami a miliónovými autami.
Uvediem jednu skutočnosť, ktorú vedia len Figeľovi spolužiaci zo základnej školy a gymnázia, ktoré navštevoval. Ján Figeľ pre svoje veľké nadanie bol prijatý na gymnázium, keď skončil ôsmy ročník na základnej škole. Teda preskočil deviaty ročník. V tých časoch bola povinná deväť ročná školská dochádzka. Figeľ je na to dosť inteligentný, aby získal titul Phd podvodom. A nie je na to ani odkázaný.
O Slovákoch sa hovorilo ako o národe, ktorí je žičliví a priateľskí. Do malinkej mieri to platí aj dnes, pokiaľ nepríde cudzinec, a nezaberie tunajšiemu človeku prácu. Toto by som vedela pochopiť, práce je málo a nezamestnaných veľa. Už ako sa správajú Slováci ku sebe navzájom, to je už na zamyslenie.
Nemám na mysli sklamanie sa puberťáka v prvej láske alebo darček, ktorý nie je podľa jeho predstav. Mám na mysli čosi vážnejšie. Je to ako epidémia, ktorá zachvacuje mladých ľudí a pripravuje ich o ilúzie, hodnoty. Mladí ľudia sú dnes ako vyhorení, a to sú iba na prachu života. Súčasná mladá generácia je výkonnejšia a cieľavedomejšia ako tá predošlá. Ale je bez ilúzii!
Nie som si istá, či podnikateľ Baťa kolaboroval s nacistami alebo nie. To ani nie je predmetom môjho článku. České súdy uznali, že Baťovci majú nárok na vrátenie majetku resp. odškodnenie.
„Môj otec a jeho súrodenci očakávali s nádejou dubčekovské zmeny. Požiadali prostredníctvom prezidenta Ludvíka Svobodu o nové šetrenie v prípade zmiznutia strýka Jána. Keď ho už nebolo sedem rokov, dali mi rodičia po ňom meno. Stal sa nepohodlným. Bol pozvaný na svadbu kamaráta v susednej dedine Komárany, na ktorú prišli aj dvaja pre dedinčanov neznámi ľudia, jeden z nich hovoril česky. Počas svadby s nimi Ján odišiel. Svedkovia hovorili o následnej ostrej výmene názorov medzi nimi. Nikdy sa už nevrátil domov.“ Tieto slová vyslovil Ján Figeľ o svojom zmiznutom strýkovi Jánovi Figeľovi, po ktorom bol pomenovaný.
Po diktátorskej vláde Mečiara prišlo osem rokov prosperity pod vedením Sdkú. Osemročnú vládu mohli využiť na také veci, aby prilákali viac investorov do zaostalých regiónov Slovenska. Viac pomôcť živnostníkom. Miesto toho druhá Dzurindova vláda – sláva jej stúpla do hlavy, začala s pomalým spoplatňovaním zdravotníctva, školstva.
Veľmi si cením snahu strany KDH zaviesť definíciu rodinného podnikania do právneho poriadku Slovenskej republiky. Na Slovensku nie je rodinné podnikanie podporované, dokonca štát tu zlyháva aj pri ochrane inštitúcie samotnej rodiny: povoľujú sa hazardy, množia sa nebankové finančné inštitúcie, prudko stúpa nezamestnanosť. Vládnuci otcovia národa skôr rodine hádžu polená pod nohy a ničia ju. Navyše naši múdri otcovia národa v NR SR tento zákon z dielne KDH zmietli suverenne zo stola.
Ako si to minister práce a soc. vecí veľmi sľuboval, že novelizácia zákona o službách zamestnanosti viac spružní služby pre evidovaných, v praxi to prináša iba väčšie nervy pre zamestnancov úradov práce. Okolo toho bol iba veľký humbuk, každý bol zvedavý, čo zákon prinesie. A v skutočnosti to neprinieslo nič. Evidovaní na úrade práce tak môžu viac otravovať zamestnancov úradu práce.
Táto zásada má svoje klady v tom, že každý funkcionár by zastával iba jedno miesto a dosť. Veľkým fanúšikom tejto zásady je KDH. Môj osobný názor na túto zásadu je, že je dosť obmedzujúca. Ak niekto zvládne viac ako jednu funkciu, nech vykonáva dve aj tri. Ak funkcionár resp. politik zanedbáva alebo nestačí na všetky funkcie, mal by si ponechať iba jednu. Ak tak neurobí, tak mali by ho odvolať.
Automobil v domácnosti už nie je luxusom. Dnes sú automobily dostupné už za 1 000 a viac eur, samozrejme ide o automobily zo second handu – ojazdené. Človek sa chytá za hlavu, keď musí postúpiť byrokratický kolotoč spojení s veľkými poplatkami. Auto musí prihlásiť, platiť kolky v nemalej sume, a robí to dupľované: na miestne príslušnom obvodnom úrade pre Cestnú dopravu a pozemné komunikácie a na polícii
Ťažká otázka a ešte ťažšia odpoveď. Pri dnešnej veľmi vypätej dobe to ťažko povedať. It is hard to say. Nové politické strany ú ako huby po daždi vznikaj na pravej strane politického spektra. Na pravej strane politického spektra sú najstabilnejším prvkom strany Ľudovej platformy. Časami vyskočia nejaké tie nezhody, ale lídri LP sú natoľko rozumní, že sa vedia dohodnúť.
Vysoká nezamestnanosť v regiónoch zapríčiňuje, že obyvatelia sa stávajú rukojemníkmi svojich zamestnávateľov. V praxi sa stáva, že zamestnávateľ z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov nevypláca mzdu svojim riadnym alebo čiernym zamestnancom v riadnych termínoch. Aj niekoľko dňové meškanie s vyplácaním inkasa môže narobiť domácnosti šarapaty. Nakoniec predsa sa účty poplatia. Niekedy sa stáva, že zamestnávateľ úpadne do stavu, že nemôže platiť svojich zamestnancov, pritom obeť je aj on, i jeho zamestnanci. Napríklad keď veľkí podnikatelia neplatia svojich subdodávateľov. Subdodávateľ tak upadne do insolventnosti. Tu naši múdri otcovia národa zamietli návrh Ľudovej platformy, aby subdodávatelia boli chránení pred neplatičmi.
Povolanie exekútorov patrí medzi tie, ktoré nie sú medzi obyvateľmi obľúbené. Podobnej averzii medzi obyvateľmi vyvolávali kati aj mýtnici v stredoveku. Kati kaličili a popravovali ľudí a mýtnici od nich vyťahovali peniaze. Obyvatelia miest sa katom vyhýbali ako malomocným. Kati častokrát bývali v domoch izolovaných od iných. Bohužiaľ v stredoveku sa spoločnosť bez katov, mýtnikov nezaobišla. Kati boli nutní, aby potrestali zlodejov, vrahov a mýtnici, aby získali pre kráľovstvo peniaze, ktoré by podľa správnosti mali slúžiť obyvateľom. Horšie bolo, keď sa povolanie kata a mýtnika zneužívalo.
Naša konzumná spoločnosť je v súčasnosti dosť povrchná a sebecká, aspoň to platí vo všeobecnosti. Život vo veľkomestách je iný, ako na vidieku, aj keď sa za posledné dve desaťročia tieto rozdiely vyhladzujú. Na Slovensku sa ustálila fráza, že každý odtiaľ uteká do zahraničia, že je tam lepšie. A je to skutočne tak? Pre občana Rakúska, Nemecka je to určite lepšie, než nejakého privandrovalca z východnej Európy. Občan z východného bloku musí v takej krajine začať odznova: nájsť si ubytovanie, prácu. Bez pomoci to v tejto krajine z pravidla nejde.
Pravdepodobne sa prebuduje na päť hviezdičkový hotel. Aký osud čaká okolo štyridsať gaštanov v chránenom parku v Barci? Horši, plánujú ich zoťať, aby tam mohli postaviť parkoviská pre luxusné audiny a mercedesy budúcich hostí luxusného hotela. Aký je názor občanov Barce na takýto zásah do chráneného parku, v blízkosti, kde je rozsiahly DSS pre asi päťsto dôchodcov, dve kostoly? Rôzni, časť je za hotel, časť je proti. Autority v Barci, VUC sa Barčanov nepýtali, aký je ich názor. Podľa môjho názoru malo prebehnúť referendum, či si občania Barce želajú. Neprebehlo. Mne ako občianke je jedno, či je to majetok, či VUC, či Barce. Ale referendum malo byť.
Štefan Kányai bol iba obyčajný mladík, ktorý mal svoju platonickú lásku, akúsi Mariku s kučeravými vláskami, ktorej obraz nosil vo svojom srdci počas deviatich rokoch v pekle Gulagu. Štefan bol iba jeden z mnohých nevinných obetí, ktoré boli kruto poslané do pracovného tábora v ďalekom Rusku. Pre zaujímavosť, jeho dcéra je Zita Pleštinská, ex poslankyňa Európskeho Parlamentu za stranu Sdkú-Ds.
