Alexander Ač
Z Titaniku sa ozývajú chudobní
Keďže článok o tom, čo sa stane, ak zbankrotuje Grécko, mal (nečakane) veľký úspech, pripájam niekoľko vlastných poznámok z potápajúceho sa Titaniku. Ďalšie názory čitateľov sú viac ako vítané!
Autor pracuje v Ústave výskumu globálnej zmeny, AV ČR. www.CzechGlobe.cz Zoznam autorových rubrík: Vzťahy, Klimatická zmena, Ropný zlom, Finančná kríza, Jadrová energia, Egypt, Argentína, Súkromné, Nezaradené
Keďže článok o tom, čo sa stane, ak zbankrotuje Grécko, mal (nečakane) veľký úspech, pripájam niekoľko vlastných poznámok z potápajúceho sa Titaniku. Ďalšie názory čitateľov sú viac ako vítané!
Aktuálne má Grécko hotovosť do 18. júla, potom budú potrebovať ďalších 12 miliárd Euro. Finančná „pomoc" Grécku od MMF (uz bez Straussa-Kahna) a ECB bola od začiatku odsúdená k zániku, ako muselo byť zrejmé každému inteligentnejšiemu pozorovateľovi. Táto pomoc iba odsúva a zhoršuje dopady tohto krachu, ktorý bude o pár mesiacov nasledovať. Co bude nasledovať, keď k tomu dôjde?
Nová štúdia publikovaná v prestížnom časopise PNAS (Bird a kol., 2011) ukázala, že od začiatku minulého storočia došlo k výraznému poklesu monzúnových zrážok v oblasti južnej Ameriky. Obdobie 1900-2007 je tak podľa nových výsledkov najsuchšie za posledných 1000 rokov.
Včera mi prišla do mailboxu od SDKÚ správa s predmetom: „Podali sme návrh na zlacnenie hypoték". To by na prvé počutie mohlo znieť ako dobrá správa. Pri troche snahy je ale zrejmé, že hypotekárny „biznis" je klasickým príkladom pyramídovej hry.
Čitatelia tohto blogu vedia, že kedykoľvek v najbližších mesiacoch nevyhnutne dôjde k dramatickému poklesu ceny ropy. Dnes cena americkej WTI klesla pod 100 dolárov a európska ropa Brent poklesla ešte výraznejšie - zo 124 na 109 dolárov. Ide o začiatok veľkého (panického) výpredaja na trhoch?
Špekulácie na trhu, pestovanie biopalív, šírenie chorôb, klimatická zmena, erózia pôdy, rastúci počet obyvateľov sveta, meniace sa stravovacie návyky v rozvojových krajinách, rastúca cena ropy... to všetko sú príčiny rastu cien potravín na svetových trhoch. O tom, že prebiehajúca potravinová kríza je iba vo svojich počiatkoch, presviedčajú aj nasledujúce skutočnosti.
Spomínate si ešte na uistenia oficiálnych predstaviteľov, že Saudská Arábia nahradí akýkoľvek výpadok ťažby ropy z Líbye? K výpadku došlo, k nahradeniu nie. Prečo?
17. marca prijala Bezpečnostná rada OSN rezolúciu o bezletovej zóne nad Líbyou. O dva dni neskôr už došlo k bombardovaniu Líbye zo vzduchu. Je hlavným motívom operácie humanitárna pomoc líbyjským povstalcom, alebo sú rozhodujúcejšie iné faktory? Prečo Západ vojensky „nepomáha" aj v iných krajinách (Maroko, Bahrajn, Tunisko, Jemen, Sýria), kde sú mierumilovné pro-demokratické demonštrácie krvavo potlačované?
Portugalský premiér včera podal demisiu. Pamätáte sa ešte? Írsko nie je Grécko. Grécko nie je Írsko. Portugalsko nie je Grécko, ba dokonca ani Írsko. Gréci svoj dlh "prejedli", Íri svoj dlh "preinvestovali". A čo Portugalci? Tí už nie sú schopní financovať svoj dlh na kapitálových trhoch, úroky z dlhopisov rastú. Portugalský premiér odstúpil, Portugalci ešte chvíľu budú tvrdiť, že „pomoc" nepotrebujú, tak ako Gréci, či Íri. A náš minister financií Mikloš bude tvrdiť, že potrebujeme šetriť.
Nicole „Stoneleigh“ Foss v rámci prednáškového turné po Európe poctila svojou návštevou aj Bratislavu. Rozhovor o jadrovej katastrofe v Japonsku, energii, cene zložitosti (komplexnosti) a o tom, čo to znamená pre našu spoločnú budúcnosť, je nepochybne zaujímavý. Nicole Foss bude prednášať aj vo švédskom parlamente. Rozhovor viedol Michal Havran.
Z hľadiska adaptácie na najbližší vývoj je životne dôležité vedieť, či bude v najbližšom čase nasledovať (hyper)inflácia, alebo pokračovať deflácia. V prvom prípade totiž peniaze strácajú svoju relatívnu hodnotu, v druhom prípade svoju relatívnu hodnotu získavajú. V prvom prípade je takisto jednoduchšie splatiť dlh, druhom prípade je to prakticky nemožné. V oboch prípadoch, teda deflácie aj hyperinflácie, možno očakávať obrovské ekonomické (a sociálne) problémy.
Podľa mojich pôvodných odhadov by malo najprv požiadať o "pomoc" Portugalsko, potom Španielsko, a až potom Taliansko - teda za predpokladu, že ešte nejaké peniaze na pomoc zostanú. Možno som sa ale mýlil... Prečo?
Teda, nie že by ma to prekvapovalo, ale konkrétne túto, v článku s názvom "Za náš dlh zaplatíme viac. Môže za to Grécko.":
Tak to som sa dozvedel na pomerne zaujímavom stretnutí Alternatívneho fóra, ktorého cieľom bolo hľadať iné cesty rozvoja (nie rastu) spoločnosti.
Optimista by povedal, že koniec jednej cesty je začiatok cesty inej.... otázka ešte zostáva, ako ten koniec bude prebiehať.
Nie sú to iba protivládne demonštrácie, pri ktorých sa obete v Egypte šplhajú k desiatkam, možno stovkám obetí na ľudských životoch. Čo ešte majú tieto krajiny spoločné?
Myslím, že názory, ktoré prezentoval známy český klimatológ Jan Pretel by potešili aj toho najväčšieho "hardcore" klimaskeptika. Podľa Pretela je totiž vedecký dokument Kodanská diagnóza politicky motivovaný. Klimatológ sa tiež domnieva, že v zásade je možná adaptácia na oteplenie o 6 °C.
Od začiatku roku 2008 do konca roku 2010 klesla ťažba ropy v Severnom mori o neuveriteľných 1 milión barelov ropy za deň. To je viac energie, ako nám dodajú všetky veterné turbíny na svete.
Ako som sa pred chvíľkou dozvedel v predpovedi počasia na Markíze, denná teplota do +2 °C koncom januára v Bratislave je „nízka". Príliš veľký význam nemá reagovať ani na absurdné vyhlásenia istých blogerov o „konci zimy". V skutočnosti je oveľa zaujímavejší vývoj teplôt v Grónsku. Priemerná ročná teplota v tejto oblasti tu totiž vysoko prekročila doterajší rekord a obdobie topenia ľadu na niektorých miestach trvalo až o 50 dní dlhšie, ako je dlhodobý priemer.
V týchto dňoch vyšli dva dôležité vedecké články, jeden od profesora ekonómie Jima Hamiltona s názvom "Ropné šoky v histórii" a druhý od tímu prírodovedcov pod vedením profesora Jamesa Browna s názvom "Energetické limity ekonomického rastu", ktorý vydal časopis BioScience.