... učiteľ, praktik, človek, ktorý je presvedčený, že kvalita vzdelávania je priamo úmerná profesionalite tých, ktorí ho riadia ... Zoznam autorových rubrík: školstvo, Súkromné, Nezaradené
Župné voľby sú predo dvermi a mňa nevdojak (netuším prečo) napadla myšlienka dávnovekého mudrca: "Ako môžu ľudia zbabelí a nečestní slúžiť kniežaťu. Takí sa trasú strachom, či budú schopní úrad vykonávať. Vo chvíli, keď úrad dostanú, trasú sa strachom, aby oň neprišli. A keď sa začnú triasť strachom, aby o úrad neprišli, nie je nič čoho by neboli schopní, aby si úrad udržali." (KONFUCIUS)
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky majú tému: ktoré gymnázium je lepšie. V rámci debaty k novele školského zákona odznievali aj takéto „faktické pripomienky“. Kultúra sa vrátila do parlamentu. Za oknami romantická hra farieb, dnu selanka príjemných spomienok na študentské časy. A v regiónoch sa začali kortešačky – tie veľké župné a županské i tie menšie, menej nápadné, no pre veľkú časť tohto národa možno rovnako dôležité...
Kým poľnohospodársky a potravinársky rezort vedený pevnou rukou svojho ministra s účinnou pomocou spoľahlivých príbuzných ponúka médiám sústo za sústom, po ktorom sa nejedna tvár zvraští nakyslo, zodpovedný našinec neváha a v duchu tradícií a podľa osvedčených receptov predkov radšej pripravuje osvedčenú zdravú pochúťku jesene: kyslú, alebo lepšie kvasenú (aby sme odlíšili paškvil od tej ozaj kvasenej) kapustu.
Klasik slovenského humoru Július Satinský sa vo svojej knižôčke „Mojim drahým Slovákom“ zamýšľa nad životným štýlom „akoby“. Považuje ho za jedno z najväčších nebezpečenstiev, ktoré ohrozujú našinca v jeho prapodstate od Tatier k Dunaju, od Záhorskej Bystrice po Zboj. Naše romantické Slovensko je štýlom „akoby“ prerastené skrz – naskrz, ako drevomorkou domácou. Štýl „akoby“ nám pomáha striasť sa problémov, zodpovednosti... Štýl „akoby“ praktizujú deti od okamihu, ako nasajú prvé dúšky sociálnej klímy svojho najbližšieho i širšieho okolia. Štýl „akoby“ praktizujú masy jednotlivcov. Pracovný štýl „akoby“ je vlastný inštitúciám a (všetci to dôverne poznáme) väčšine politikov bez rozdielu názorového zafarbenia či štýlu komunikácie. Životný štýl „akoby“ nám zdá sa, akoby prerástol cez hlavu, v každom prípade nám prirástol k srdcu.
Neporušil som zákon... Všetko je v súlade so zákonom, právom... Po takýchto a podobných slovách z úst bossov je pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že morálka utŕžila opäť riadny úder pod pás.
Prof. PhDr. R. K., Csc. definuje pojem étos školy takto: „Mravné ovzdušie školy, jej psychosociálna atmosféra, komunikačná klíma“ V hnoji doby sa zdá, že ktokoľvek sa zaoberá akýmikoľvek etickými, morálnymi, mravnými princípmi, je buď rojko, naivný blbec, alebo ináč chorý jedinec, ktorého treba pacifikovať, upokojiť sedatívami, nasadiť mu zvieraciu kazajku, a posadiť ho do čalúneného priestoru bezpečne odolávajúceho jeho fantasmagóriám. Ostatná zdravá populácia si po tejto zodpovednej práci pokojne sadne k slovenskému seriálu, ktorý neohrozene naznačuje zhnité praktiky pohrobkov minulých radostných čias, zodpovedné, ale "bohužiaľ predpismi zviazané" postupy slovenskej polície a prekvapivo neprekvapivé rozhodnutia súdov nášho právneho zoskupenia.
Minister Dušan Čaplovič: „Nechcem byť ministrom, za ktorého by sa rušili školy, ktoré nesú okrem iného kultúrnohistorický étos. ...“ Koncom augusta sa v jednom z rozhovorov ministra objavil tento krásny záväzok. Radosťou poskočilo srdce nejedného učiteľa slovenskej školy, ktorý je presvedčený, že aj „jeho“ škola je nositeľom takejto mimoriadnej kvality v historickom i kultúrnom kontexte. Školy však vďaka „závratnému“ tempu reformy naďalej uplatňujú „metódu“ samodeštrukcie, vďaka ktorej sa záväzok ministra môže stať čoskoro bezpredmetným.
V paródii na zbojnícke tradície v našej milej krajinke – filme „Pacho – hybský zbojník“ je scéna, keď poddaný (Viliam Polónyi) vráti bičík vrchnosti (reprezentovanej Mariánom Labudom) ktorý mu okamih predtým Pacho odcudzil a oddane nastaví chrbát úderom. Nuž priznajme si: kto by nás už len mal „bičíkovať“, ak nie vrchnosť... Lepší istý bičík na chrbte, ako neisté ktovie čo, ktovie kde. Mnohé učiteľské kolektívy však zašli ešte ďalej – požičali si „bičík“ od vrchnosti a tnú sa o dušu... kto zostane, vyhráva...
Ešte sa neskončila verejná diskusia k Správe o stave školstva na Slovensku a k jej časti Systémové kroky na podporu ďalšieho rozvoja regionálneho školstva, ktorá má prebiehať do konca júna (túto nedeľu) a na úrovni niektorých regiónov sa už kosí... pardón racionalizuje... Hlava – nehlava. Alebo možno presnejšie: hlava, hlava... Prvá, druhá tretia... A metodika? Nuž naša... slovenská... Kto nám leží v žalúdku... atď, atď.
I keď v súčasnej pohnutej dobe niektoré učiteľské kolektívy, alebo ich časti pripomínajú ovčie stáda, nepôjde o idylické pastorále. Reč bude o vážnom, ba pre slovenské školstvo kľúčovom dokumente – Správe o stave školstva na Slovensku (ďalej Správa) a jeho podstatnej časti - Systémových krokoch na podporu ďalšieho rozvoja regionálneho školstva. Do konca mesiaca je termín na predkladanie pripomienok k tomuto materiálu v rámci verejnej diskusie (http://www.minedu.sk/sprava-o-stave-skolstva-na-slovensku-na-verejnu-diskusiu/).
Predpokladám, že prirodzene rozumnou (normálnou) reakciou na neželanú situáciu je zabránenie pokračovaniu príčin, ktoré tento neželaný stav spôsobili. Neželaným stavom vo vzdelávacej sústave je (okrem iného) neprehľadná sieť vzdelávacích segmentov reprezentovaných študijnými a učebnými odbormi, ktoré inštitucionálne zastrešujú školy. V prípade stredoškolských odborov sú to spravidla stredné odborné školy a učilištia. Občas s prívlastkom, ktorý definuje ich profesionálnu orientáciu. Veľmi často tento prívlastok chýba. Vtedy je SOŠ/SOU akousi „mačkou vo vreci“. „Hádaj, hádaj hádač“, či uhádneš, pre akú profesijnú oblasť pripravujem?... Ale nenechajme sa pomýliť. Ani tie školy, ktoré v názve nesú určitý prvok profesionálnej orientácie nemusia byť v skutočnosti zamerané podľa tohto názvu. Alebo študijný odbor zodpovedajúci tomuto názvu je len nepatrnou súčasťou v štruktúre ostatných, často veľmi vzdialených avizovanému zameraniu.
A je to tu. Jedným z krokov, ktoré majú byť súčasťou pripravovanej reformy školstva je určenie tých študijných odborov, ktoré sa majú zachovať a naopak tých, ktoré zaniknú. Akční (samozrejme tým nemyslím akcioví ...) úradníci niektorých stupňov riadenia a niektorí nimi riadení riadiaci pracovníci na nižších stupňoch riadenia sa do práce pustili so zápalom (či predzápalom?) im vlastným. Metóda, ktorou sa má výber uskutočniť? Predsa je jasná, ako facka (dala sa čakať): je treba zrušiť odbory, o ktoré nie je záujem.
Schizofrénia je psychiatrická diagnóza označujúca často chronickú duševnú chorobu, rôzne ovplyvňujúcu správanie, myslenie a emócie. Pojem schizofrénia pochádza z gréckych slov schizó = rozdeliť a phrenos = myseľ a v preklade znamená rozdelená myseľ. Stav schizofrénie je sporný, hlavne kvôli nedostatku objektívnych kritérií pre diagnózu a následnú náročnosť dostatočného výskumu nedostatočne definovaného stavu. Výskum však naznačuje, že dôležitými prispievajúcimi faktormi sú genetické aj spoločenské vplyvy. Zvyčajne, ale obvykle nesprávne, sa predpokladá, že schizofrénia zahrňuje 'rozpoltenú osobnosť'.* V ostatných dňoch som mal šťastie byť zo strany príslušníkov manažmentu školy prijímateľom dvoch zásadných informácií:
1.2.2.4 Kvalitné a relevantné odborné vzdelávanie a príprava reagujúce na aktuálne a očakávané potreby praxe. Nie, opakovanie rovnakej vety – citácie zo Správy o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu (ďalej len „správa“) v dvoch po sebe nasledujúcich článkoch a rovno v časti perex nie je spôsobené nedostatkom fantázie, ale snahou zdôrazniť dlhodobú aktuálnosť a akútnosť problému. Keď som pred niekoľkými rokmi ako predseda maturitnej komisie na jednej odbornej škole kolegom vyčítal, že témy maturitných prác nesúvisia (alebo len okrajovo súvisia) so študovaným odborom (ktorému sa profesionálne venujem a teda dobre poznám jeho požiadavky na absolventa), odpoveďou mi bola argumentácia, ktorá doslova znela: „ veď oni aj tak v praxi nebudú robiť to, čo študovali!“ Priznám sa, že tento názor učiteľov profesionálov ma veľmi prekvapil.
1.2.2.4 Kvalitné a relevantné odborné vzdelávanie a príprava reagujúce na aktuálne a očakávané potreby praxe (206) Aj keď odborné vzdelávanie a príprava tvoria len jeden zo segmentov školstva, definujeme zvyšovanie jeho kvality a relevantnosti ako osobitný cieľ, pretože je jediným segmentom, ktorý pripravuje svojich absolventov priamo pre prax. (207) Pri odbornom vzdelávaní a príprave je dôraz kladený viac na praktické zručnosti, skúsenosti a návyky ako na teoretické vedomosti. Z uvedeného dôvodu musí byť súčasťou vzdelávacích programov stredných odborných škôl, na ktorých sa odborné vzdelávanie a príprava uskutočňuje, aj praktické vyučovanie zamerané na získanie príslušných praktických zručností, skúseností a návykov. Toto praktické vyučovanie je najúčinnejšie, keď sa vykonáva priamo vo firmách. Toľko citát zo Správy o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu.
Už niekoľko dní vládne na stredných školách nezvyčajné ticho. V zdanlivo pokojnej atmosfére, v ktorej aj letiaca mucha spôsobuje nežiadaný hluk sa však odohráva pre mnoho diev a mladých mužov mimoriadne dôležitá udalosť. Mierne i viac nervózne hlúčky nedávnych študentov podstupujú maturitnú skúšku, ktorou dokazujú svoju oprávnenosť vstúpiť do búrlivých vĺn skutočného života. Občas sa týmto životným fázam vzletne hovorí „skúška dospelosti“.
Týmito dvoma slovami je v „Správe o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu“ v časti 1.2.1 stručne definovaný strategický cieľ ďalšieho rozvoja regionálneho školstva. V časti 1.2.2 nazvanej „Systémové kroky smerujúce k dosiahnutiu strategického cieľa“ sú v odseku (124) uvedené čiastkové ciele, ktoré spolu tvoria strategický cieľ: 1. Dostatočne financované a efektívne fungujúce školstvo systémovo podporujúce kvalitu 2. Kvalitný, spoločensky rešpektovaný a primerane odmeňovaný učiteľ 3. Kvalitná výchova a vzdelávanie 4. Kvalitné odborné vzdelávanie a príprava reagujúca na aktuálne a očakávané potreby praxe 5. Školstvo dostupné pre všetkých 6. Školstvo poskytujúce deťom a žiakom základ zdravého životného štýlu. Na jednej strane síce vety sľubne znejúce, na strane druhej so silným formalistickým podtónom bez očakávaného „krytia“ presne formulovanými nástrojmi na ich dosiahnutie.
Médiá dnes priniesli správu: „Slovensko patrí medzi najskorumpovanejšie krajiny sveta. Ukázal to prieskum spoločnosti Ernst and Young“. Korupcia (z latinského corrumpere = skaziť) môže byť: – v užšom zmysle: aktívne aj pasívne podplácanie (v slovenskom Trestnom zákone má časť o aktívnom a pasívnom podplácaní neformálny nadpis Korupcia) – v širšom zmysle: - podplácanie (aktívne aj pasívne) alebo poskytovanie alebo prijímanie prospechu (neoprávnených výhod) aj bez (priameho) úplatku, spravidla osobou zastávajúcou nejakú (úradnú, mocenskú) funkciu - podľa Transparency International: zneužívanie zverenej moci na súkromný úžitok alebo prospech - podľa politológa Harolda Dwighta Lasewella: porušenie všeobecného záujmu v prospech špeciálneho prospechu (špeciálnej výhody) – v najširšom zmysle: morálna skazenosť (najmä verejných a politických činiteľov); predajnosť. (zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Korupcia)
Alebo: úhybný manéver, líščí chvost, výhybka, pokrievka, atď. Tým všetkým sa dajú nepríjemné javy skryť, súpera zmiasť, problémy presmerovať na inú (menej viditeľnú) koľaj, alebo pokazený „eintopf“ nenápadne zamaskovať. Dnešný deň mohol byť mimoriadne významný. Slovenský parlament mal šancu oboznámiť sa so správou o stave školstva a systémových krokoch na podporu jeho ďalšieho rozvoja, ktorú predložil a obhajoval minister Čaplovič. Minister Čaplovič mal príležitosť skutočne poukázať na „bublajúce“ nedostatky vo svojom rezorte a stať sa odvážnym rytierom, ktorý porazí nebezpečného draka a vyvedie... atď., veď to všetci poznáme. Bola šanca, a bola aj príležitosť. Keby.
Zaburácalo zborovňou jednej strednej školy na východnom Slovensku. Nezávislou a odborne fundovanou radou školy čerstvo znovuzvolený riaditeľ v decembri minulého roka takto karhal svojich učiteľov po tom, ako si dovolili aktívne sa zúčastniť štrajku. Riaditeľ týmito slovami reagoval na ministrom školstva, vedy, výskumu a športu avizovaný návrh prideľovať školám 100% mzdového normatívu. Dal tým najavo, že podľa neho kalné vody školského systému netreba vyčistiť, ale je užitočnejšie naučiť sa v nich plávať. Pedagogický zbor sklopil uši a uprene sa zahľadel do učiteľských zápisníkov. Uvedomoval si svoju vinu, svoju preveľkú vinu – veď sčeril hladinu... Naopak, riaditeľ mal pocit dobre uplatnených kompetencií zverených mu zriaďovateľom. Kdesi za horami, dolami som vtedy tušil vysmiate tváre ministerských úradníkov i samotného ministra Čaploviča.
