... učiteľ, praktik, človek, ktorý je presvedčený, že kvalita vzdelávania je priamo úmerná profesionalite tých, ktorí ho riadia ... Zoznam autorových rubrík: školstvo, Súkromné, Nezaradené
Takto sa privravel „svojim“ podriadeným jeden úspešný (vo vzťahu k svojim nadriadeným), mladý, ambiciózny riaditeľ strednej odbornej školy so sklonmi k autoritárstvu a direktívnemu riadeniu (ako hovoria závistlivci s neukojenými ambíciami). Oči učiteľov zvlhli dojatím, okuliare sa zastreli jemnou hmlou. „Konečne...“ unisono zahlaholili vnútorné hlasy zboru. Je tu jasné slovo. Na počiatku bolo slovo a slovo bolo u ...
Kedysi dávno ležala na západe malej Ázie krajina menom Frýgia. Preslávilo ju hlavné mesto Gordion, kráľ Midas s oslími ušami a ešte viac gordický uzol. Veštba tvrdila, že ten kto uzol rozviaže, stane sa pánom Ázie. Alexander Veľký sa pri svojom vojenskom ťažení v roku 334 pred n. l. dostal aj do Gordionu a keďže bol ambiciózny, ale hlavne jednoducho a priamočiaro uvažujúci, ... uzol preťal. Historici uvádzajú, že napriek tomu sa pánom Ázie nestal. Dovolím si skromne oponovať: nie napriek tomu, ale práve preto! On mal ten uzol rozviazať a nie rezať a rúbať...
špičkové vzdelávacie inštitúcie*, alebo potemkinove dediny? COV sa stali hitom dňa... Stali sa aj predmetom súťaženia medzi samosprávnymi krajmi... a najmä ich predstaviteľmi. Čím viac ich kraj zriadil, tým je školstvo v jeho zriaďovateľskej kompetencii kvalitnejšie. Aspoň to z vyjadrení zodpovedných vyplýva. Je teda viac skutočne viac? Alebo to predstavuje z nedávnej minulosti známe: „my plan ne tóľka výpolnili, no i perevýpolnili...“
Sezóna strieda sezónu, sviatok strieda sviatok. Náš tradičný, aj importovaný. Sezóna plesov je okorenená sviatkom zamilovaných, sviatok žien, matiek, vtákov, zeme sa strieda so sezónami výpredajov. Maškarný halloween alternuje clivú spomienku na blízkych i vzdialených zosnulých. Vzápätí nastupuje obdobie vianočných sviatkov štylizované do zháňania darčekov, keď nám v tradičnom strese začína byť úplne jedno, či darčeky nosí Mikuláš, Santa Claus, Dedo Mráz, alebo (až sa bojím do tejto spoločnosti dopísať ďalšie meno) Ježiško... Hlavne aby bolo veľa, veľké, pod veľkým stromčekom v trendových farbách a materiáloch...
Slovenskí žiaci sa v medzinárodnom hodnotení vedomostí dostali príliš hlboko. Tak hlboko, že aj médiá si po dlhšom čase opäť začali všímať túto oblasť verejného života. Verejnoprávne i niektoré súkromné rádiá si nenechávajú ujsť tému a za hojného prispenia laickej i odbornej verejnosti prevracajú, omáľajú, vyjadrujú sa. To experta prizvú, inokedy známu osobnosť, ktorá má okno v kuchyne rovno oproti škole a teda sa veci, tak povediac z istého uhla pohľadu, rozumie. Žiaci, rodičia, učitelia, ministerstvo, alebo priamo minister... Z jedných úst (e-mailu) hana, z iných, naopak chvála, alebo aspoň ospravedlnenie... Podľa toho, na ktorú stranu má ten, či onen „okno“, ktorým sa na vec pozerá (alebo opačne?).
Pred niekoľkými minútami zaznela z verejnoprávneho média radostná zvesť: niečo vyše 300 stredných odborných škôl na Slovensku dostane nové pomôcky. Chvíľku po tom som si na webe prečítal otvorený list riaditeľov škôl, ktoré sa (zatiaľ) vyhli procesu „zefektívňovania“ v ktorom namietajú proti tomu, že sa vedúci pracovník školského úradu istého samosprávneho kraja zastal školy, ktorá mala byť zo siete škôl na základe návrhu zriaďovateľa vyradená. Pripravuje sa druhé kolo volieb predsedov samosprávnych krajov a kandidáti sa (ako zvyčajne) predbiehajú v samochválach, osočovaní tých druhých a (ako ináč) v sľuboch. Aj takých, ktoré sa týkajú školstva.
Hovorí sa „aký pán, taký krám...“ „Dobrý“ pán si vo svojom kráme dokáže urobiť poriadok...! Personál „krámu“, ktorý sa volá školstvo, teda (pekne prepitujem) učiteľská verejnosť sa takto približne pred rokom rozhodol poštrajkovať... Niekomu sa málilo peňazí na výplatnej páske, iní čosi o kvalite pridali a tí najtrúfalejší sa oháňali spoločenským uznaním... Tak dosť povedal pán... reptať mi tu nebudete! buď poriadok... buď jednotný názor v súlade s príslušnými smernicami... buď jednotný krok – ľavá, dva, ľavá, dva... i stalo sa. Cherubíni v nenápadnom civile sa medzi pospolitý (pekne prepitujem) učiteľský ľud infiltrovali a poriadok v kráme nastolili.
V rámci predvolebného obdobia náborov voličov sa nádejní regionálni politici predbiehajú v sľuboch a príkladoch vlastných záslužných činov (pokiaľ kandidujú opakovane). Niečo vyzdvihnú, iné zastrú rúškom tajomstva, tu sa pochvália výsledkami práce iných, či udrúc sa do vypnutých pŕs sľubujú razantnú nápravu cudzích, zriedkavejšie vlastných chýb. Čo už. Lákadlo stať sa príslušníkom župnej oligarchie je zrejme veľmi lákavé. Napodiv, pokiaľ si človek uvedomí, čo všetko budú musieť regionálne samosprávy v nasledujúcom volebnom období riešiť. Alebo je to tými miliardami EUR daňových poplatníkov, ktoré spravujú? Či proste jednoduchým: sľuby sa sľubujú ...? Tak, či tak, neraz sa z pódií ozvú aj slová „školstvo“ a „vzdelávanie“... V takých, či onakých súvislostiach, vždy však s prísľubom nápravy, zlepšenia stavu.
Cesty, zdravotníctvo, školstvo. Snáď najčastejšie používané témy, ktoré majú priniesť úspech záujemcom o poslanecké, alebo predsednícke kreslá v samosprávnych krajoch pre nasledujúce volebné obdobie. Samozrejme, nie samotné pojmy, ale prísľuby k nim jedným dychom pridané... Budeme pokračovať v nastúpenej úspešnej ceste, hoci, bolo to ťažké..., z dôvodov ..., pre krízu sa všeličo nepodarilo, teraz to dokážeme.... Školy, deti. Ó, mládež naša, tys´ držiteľkou rána... My to budeme robiť lepšie ..., budú aj cesty, aj zdravotníctvo, aj školstvo... Veď naše deti, naša budúcnosť... peniaze, spoločenská prestíž..., všetko bude...
Župné voľby sú predo dvermi a mňa nevdojak (netuším prečo) napadla myšlienka dávnovekého mudrca: "Ako môžu ľudia zbabelí a nečestní slúžiť kniežaťu. Takí sa trasú strachom, či budú schopní úrad vykonávať. Vo chvíli, keď úrad dostanú, trasú sa strachom, aby oň neprišli. A keď sa začnú triasť strachom, aby o úrad neprišli, nie je nič čoho by neboli schopní, aby si úrad udržali." (KONFUCIUS)
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky majú tému: ktoré gymnázium je lepšie. V rámci debaty k novele školského zákona odznievali aj takéto „faktické pripomienky“. Kultúra sa vrátila do parlamentu. Za oknami romantická hra farieb, dnu selanka príjemných spomienok na študentské časy. A v regiónoch sa začali kortešačky – tie veľké župné a županské i tie menšie, menej nápadné, no pre veľkú časť tohto národa možno rovnako dôležité...
Kým poľnohospodársky a potravinársky rezort vedený pevnou rukou svojho ministra s účinnou pomocou spoľahlivých príbuzných ponúka médiám sústo za sústom, po ktorom sa nejedna tvár zvraští nakyslo, zodpovedný našinec neváha a v duchu tradícií a podľa osvedčených receptov predkov radšej pripravuje osvedčenú zdravú pochúťku jesene: kyslú, alebo lepšie kvasenú (aby sme odlíšili paškvil od tej ozaj kvasenej) kapustu.
Klasik slovenského humoru Július Satinský sa vo svojej knižôčke „Mojim drahým Slovákom“ zamýšľa nad životným štýlom „akoby“. Považuje ho za jedno z najväčších nebezpečenstiev, ktoré ohrozujú našinca v jeho prapodstate od Tatier k Dunaju, od Záhorskej Bystrice po Zboj. Naše romantické Slovensko je štýlom „akoby“ prerastené skrz – naskrz, ako drevomorkou domácou. Štýl „akoby“ nám pomáha striasť sa problémov, zodpovednosti... Štýl „akoby“ praktizujú deti od okamihu, ako nasajú prvé dúšky sociálnej klímy svojho najbližšieho i širšieho okolia. Štýl „akoby“ praktizujú masy jednotlivcov. Pracovný štýl „akoby“ je vlastný inštitúciám a (všetci to dôverne poznáme) väčšine politikov bez rozdielu názorového zafarbenia či štýlu komunikácie. Životný štýl „akoby“ nám zdá sa, akoby prerástol cez hlavu, v každom prípade nám prirástol k srdcu.
Neporušil som zákon... Všetko je v súlade so zákonom, právom... Po takýchto a podobných slovách z úst bossov je pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že morálka utŕžila opäť riadny úder pod pás.
Prof. PhDr. R. K., Csc. definuje pojem étos školy takto: „Mravné ovzdušie školy, jej psychosociálna atmosféra, komunikačná klíma“ V hnoji doby sa zdá, že ktokoľvek sa zaoberá akýmikoľvek etickými, morálnymi, mravnými princípmi, je buď rojko, naivný blbec, alebo ináč chorý jedinec, ktorého treba pacifikovať, upokojiť sedatívami, nasadiť mu zvieraciu kazajku, a posadiť ho do čalúneného priestoru bezpečne odolávajúceho jeho fantasmagóriám. Ostatná zdravá populácia si po tejto zodpovednej práci pokojne sadne k slovenskému seriálu, ktorý neohrozene naznačuje zhnité praktiky pohrobkov minulých radostných čias, zodpovedné, ale "bohužiaľ predpismi zviazané" postupy slovenskej polície a prekvapivo neprekvapivé rozhodnutia súdov nášho právneho zoskupenia.
Minister Dušan Čaplovič: „Nechcem byť ministrom, za ktorého by sa rušili školy, ktoré nesú okrem iného kultúrnohistorický étos. ...“ Koncom augusta sa v jednom z rozhovorov ministra objavil tento krásny záväzok. Radosťou poskočilo srdce nejedného učiteľa slovenskej školy, ktorý je presvedčený, že aj „jeho“ škola je nositeľom takejto mimoriadnej kvality v historickom i kultúrnom kontexte. Školy však vďaka „závratnému“ tempu reformy naďalej uplatňujú „metódu“ samodeštrukcie, vďaka ktorej sa záväzok ministra môže stať čoskoro bezpredmetným.
V paródii na zbojnícke tradície v našej milej krajinke – filme „Pacho – hybský zbojník“ je scéna, keď poddaný (Viliam Polónyi) vráti bičík vrchnosti (reprezentovanej Mariánom Labudom) ktorý mu okamih predtým Pacho odcudzil a oddane nastaví chrbát úderom. Nuž priznajme si: kto by nás už len mal „bičíkovať“, ak nie vrchnosť... Lepší istý bičík na chrbte, ako neisté ktovie čo, ktovie kde. Mnohé učiteľské kolektívy však zašli ešte ďalej – požičali si „bičík“ od vrchnosti a tnú sa o dušu... kto zostane, vyhráva...
Ešte sa neskončila verejná diskusia k Správe o stave školstva na Slovensku a k jej časti Systémové kroky na podporu ďalšieho rozvoja regionálneho školstva, ktorá má prebiehať do konca júna (túto nedeľu) a na úrovni niektorých regiónov sa už kosí... pardón racionalizuje... Hlava – nehlava. Alebo možno presnejšie: hlava, hlava... Prvá, druhá tretia... A metodika? Nuž naša... slovenská... Kto nám leží v žalúdku... atď, atď.
I keď v súčasnej pohnutej dobe niektoré učiteľské kolektívy, alebo ich časti pripomínajú ovčie stáda, nepôjde o idylické pastorále. Reč bude o vážnom, ba pre slovenské školstvo kľúčovom dokumente – Správe o stave školstva na Slovensku (ďalej Správa) a jeho podstatnej časti - Systémových krokoch na podporu ďalšieho rozvoja regionálneho školstva. Do konca mesiaca je termín na predkladanie pripomienok k tomuto materiálu v rámci verejnej diskusie (http://www.minedu.sk/sprava-o-stave-skolstva-na-slovensku-na-verejnu-diskusiu/).
Predpokladám, že prirodzene rozumnou (normálnou) reakciou na neželanú situáciu je zabránenie pokračovaniu príčin, ktoré tento neželaný stav spôsobili. Neželaným stavom vo vzdelávacej sústave je (okrem iného) neprehľadná sieť vzdelávacích segmentov reprezentovaných študijnými a učebnými odbormi, ktoré inštitucionálne zastrešujú školy. V prípade stredoškolských odborov sú to spravidla stredné odborné školy a učilištia. Občas s prívlastkom, ktorý definuje ich profesionálnu orientáciu. Veľmi často tento prívlastok chýba. Vtedy je SOŠ/SOU akousi „mačkou vo vreci“. „Hádaj, hádaj hádač“, či uhádneš, pre akú profesijnú oblasť pripravujem?... Ale nenechajme sa pomýliť. Ani tie školy, ktoré v názve nesú určitý prvok profesionálnej orientácie nemusia byť v skutočnosti zamerané podľa tohto názvu. Alebo študijný odbor zodpovedajúci tomuto názvu je len nepatrnou súčasťou v štruktúre ostatných, často veľmi vzdialených avizovanému zameraniu.
