Jedným z cieľov, o ktoré sa (predovšetkým deklaratívne) pokúša každá reforma školstva (školského systému, vzdelávania atď.) je kvalitný učiteľ, s primeraným príjmom a zodpovedajúcim spoločenským statusom. Podľa výskumov, ktoré realizovala spoločnosť McKinsey&Company patrí slovenské vzdelávanie z hľadiska pomeru finančných prostriedkov na žiaka a dosiahnutých výsledkov medzi najefektívnejšie na svete (konštatuje sa to vo verzii Správy o stave školstva ..., ktorá sa akosi potajme a nedovolene dostala na internet). Uvedené dve skutočnosti poodhaľujú jednu z podstatných príčin, prečo žiadna reforma, o ktorú sa doterajšie vedenia rezortu školstva pokúšali, nepriniesla výsledky. Vytrvalo sa totiž uplatňuje princíp padajúcich vecí (listov, šišiek, iných...), takže, ako býva zvykom, napokon všetko pristane na učiteľovi. A mocná byrokracia bude svojimi osvedčenými nástrojmi urputne, so všetkou náležitosťou a dôležitosťou, ktorá úradu prináleží, merať jeho kvalitu. Ak problematiku trochu zjednodušíme, z hore uvedeného vyplýva: učiteľ je kvalitný... veď efektívne dosahuje svetovo porovnateľné (viď. vyššie) výsledky. Napriek spoločenskému postaveniu!!! Napriek nedostatočnému odmeňovaniu