Keď sa krajina zahalí do hustých bielych chumáčov so sivým nádychom, či jemného závoja hmly vznášajúcej sa nad zemou, stráca svoj zvyčajný ráz a mení sa na mystický svet ničoho. Na jesenný svet ticha a pokoja, kde počuť iba tlkot srdca matky prírody.
Zas som sa ocitol tam kdesi na dedine u starkej. Tam kde ma 2,99-ročný bratranec pokrstil menom hovno, alebo kde počas mojej vnútornej krízy premával neurčitý cicavec Tony s trasou Posteľ - Záchod, či tam, kde dedinský pseudorozhlas vyhlásil pátranie po stredne veľkom teľati. Môj prázdninový denník.
- No čo Tonko, mohli by sa ísť na maliny. Nejaký ten sirup by sa hodil kus konečne... - Prehodila pár slovami starká svoj návrh na dnešný deň pri raňajkách, ktorého som sa už dva týždeň obával. - Ach, len neviem či budú, ale tá svinská noha ma bolí. By nás mohol Jano kus zviesť... Idem sa spýtať. - Pokračuje v monológu. Mne neostáva opäť nič iné, ako zas len súhlasiť...
Jeden z mojich mnohých dní, strávených vo svojráznej stredoslovenskej dedine aj s osobitým programom - starká mi dala do dočasnej opatery kozu, ktorú volala dosť originálne. Sviňa! Napriek tomu, že každoročne trávim na dedine minimálne mesiac-dva, jej stráženie nakoniec neskončilo zrovna ružovo.
Hovorí sa, že v jednoduchosti je krása. Deti sú také. Jednoduché. Na všetko sa bezokolkov spýtajú a dospelého neraz zaskočia... Napríklad aj takou jednoduchou otázkou - a prečo? Hoci to znie jednoducho, sám by som nevedel niekedy odpovedať. Preto obdivujem tú mamičku, ktorá mala tú trpezlivosť polhodinu odpovedať na práve tú krátku jednoduchú otázku, veľakrát aj dosť nezmyselnými odpoveďami. Práve jednej z tých komunikácii, medzi malým Miškom a jeho maminou, som sa stal svedkom pri cestovaní tatranskou električkou a musím povedať, že druhému človekovi to vie aj celkom spríjemniť cestovanie...
Včera sa objavila správa o schválení pozemkov pre výstavbu predajni potravín Lidl v bratislavskej Karloves Vsi, napriek tomu, že drvivá väčšina občanov s jeho výstavbou na tomto mieste nesúhlasí. Výstavba si vyžiada výrub množstva stromov a koniec koncov zvýšenie hladinu hluku a smogu, čo je však paradoxné, pretože pre práve tento dôvod nebude zatrolejovaná, laicky povedané, nedostavaná otočka trolejbusov pri Riviéra v Karlovej Vsi.
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna Bratislava, s učupenou tržnicou, miletičkovým trhoviskom a mickiewiczovou nemocnicou a pri nich električka, autobus a trolejbus. Tri moje postrehy z cestovania v MHD, v spoločnosti pár nervóznych dôchodcov.
Bratislava nie je len Bratislavský hrad, Slavín, Nový most,... Nachádza sa v nej viacero veľmi pekných, známych aj menej známych miest, ktoré vôbec nepripomínajú veľkomesto.
Múzem liptovskej dediny Pribylina - ukážka pôvodnej liptovskej dediny, pri obci Pribylina, učupená pod Západnými Tatrami, na začiatku Račkovej doliny, pri ceste vedúcej do Vysokých Tatrier, ktorá od Podbanského nesie názov Cesta slobody...
Priecestie Ivanská cesta - Vrakuňsnká cesta - Trnavská cesta je snáď najnebezpečnejšie železničné priecestie v Bratislave, obvzlášť pre chodcov a cyklistov.
Asi takto nejako to vyzeralo na dvoch tatranských túrach po studenej vlne v auguste...
