Veronika Bahnová
Odišiel skôr ako začal žiť ??? - sny o lietaní
Drobný chalan s čiernou hrivou, sedával v prvej lavici aby lepšie videl. Sám sa pre toto miesto rozhodol. Akoby chcel byť blízko k zdroju poznania.
Návštevnosť sledovaná od 18.07.2012 Zoznam autorových rubrík: Potulky po Rakúsku, Komunita v čakárni, Potulky po Slovensku, Potulky po Francúzsku, Island a Faerské ostrovy, Potulky po Škótsku, Potulky po Belgicku, Potulky po Škandinávii, Potulky po Česku, Potulky po Holandsku, Potulky po Alpách, Potulky po Chorvátsku, Potulky po Nemecku, Potulky po Svätej zemi, Sny o lietaní, Čas spomienok, Virtuálna babička, Keď mám radosť, Staré stromy, Flóra, Fauna, Rok pod Malými Karpatmi, Fotopríbehy, Kamene, Ako na to,...takto...?, Fotografie, Spoločnosť mojimi očami, Básničky k fotografii, Bišonik, Krajina mojimi očami, Odporúčam, recenzie (film, div, Potulky po Bulharsku
Drobný chalan s čiernou hrivou, sedával v prvej lavici aby lepšie videl. Sám sa pre toto miesto rozhodol. Akoby chcel byť blízko k zdroju poznania.
... je taký zvláštny aprílový deň...
Uvažovali ste niekedy, čo sa deje v kancelárií cez víkend? V jednej z nich som sa schovala s fotoaparátom. A keď ju opustil posledný zamestnanec, tak to tam riadne roztočili. Kto ? Nuž pozrime sa spolu.
Včera slnko a dnes sneh. Z hodiny na hodinu sa mení...
Stromy aj kry začínajú pučať do jari. Príroda sa nezadržateľne zobúdza...a ja ju zachytávam do pamäte fotoaparátu.
Občas si kladiem otázku, prečo je nám treba prezidentov. Jedna z odpovedí vyplýva z faktu, že je to definované ústavou. Kedysi som sa domnievala, že by to mal byť človek vysokých morálnych hodnôt, ktoré nielen sľubuje, kým sa o prezidentský úrad usiluje, ale aj ako hlava štátu v súlade s nimi žije.
Zisťujem, že rokmi sa mení spôsob, ako prežívam obdobie pred Veľkou nocou. Aj tento je tak trochu iný. Viac povedia fotografie a pár slov...
Mnohí muži to vedia a využívajú každú príležitosť aby ženu kvetinou obdarili. A keď sa tak stane sme šťastné... Françoise Saganová povedala: „Vydatá žena sa pozná podľa toho, že si sama kupuje kvety“ Neviem, či tento výrok platí obecne. Som vydatá a v dnešný deň sa u nás zaplnila váza drobnými kvietkami frézie, ktoré mi priniesol manžel. Ozaj a ako nás muži vidia a ako o nás zmýšľajú? Občas tak a občas inak. Pomohla som si niekoľkými aforizmami a vsunula ich medzi nafotené kvietky z vázy.
Fotografujem už dávno. Rodinu, deti, obrázky z dovolenky, prírodu,... Mnohé fotografie uverejňujem už vyše roka na blogu a mnohým sa moje fotografie páčia. Cítila som však, že už prešľapujem na mieste. Chcela som sa posunúť ďalej, veď celý život to tak robím. Keď sa do niečoho pustím tak to chcem robiť dobre a lepšie. A tak som sa rozhodla preveriť kvalitu svojich fotografií pred odborníkmi. Prihlásila som sa do klubu fotografov a fotografického krúžku.
Rok sa z rokom snúbi keď zdvíham telefón a na druhom konci veselý smiech vnučky ma víta: Babi už viem stáť, telefonovať aj všeličo iné. Vonku je už jar, tak príď sa pobicyklovať po Bavorách. Takémuto pozvaniu nie je možné odolať a tak som šla. Pár fotografií z tejto krajiny som priniesla aj pre Vás...
Klíma sa skutočne mení. Zima sa dlho neohriala u nás pod Malými Karpatmi. A už je tu jar. Jej príznaky zachytil môj fotoaparát...
Začiatok školského roku. Starí známi sme sa zvítali a zaregistrovali sme, že v zadnej lavici pribudla nová spolužiačka. Sedela ticho, hľadela do zeme a iba občas sa pozrela dookola. Učiteľka nám ju predstavila. Volala sa Eva a opakovala ročník.
Počasie sa strieda tieto dni,... je krásne a slnečno,... potom fúka, prichádza sneh a mráz...
Je naším každodenným spoločníkom. Je to miesto, kde trávime časť nášho života. Každý z nás má na toto miesto spomienky. Mne sa vynárajú príbehy, ktoré som tu prežila,...Kde? No proste na vecku, na hajzlíku, na záchode, na toalete, na WC, na mieste, kde chodia len Dámy alebo len Páni, na mieste, kam aj králi chodia peši...
„Sedíme a popíjame kávu v útulnej kaviarni v Po.... Ohlušujúce zvuky streľby zo samopalu nás prinútili utekať rýchlo do bezpečia. Narážali sme jeden do druhého. Niektorí ľahli na zem, rukami si chránili hlavy. Iní ostali bez pohnutia stáť paralyzovaní strachom...“
Ráno som si privstala aj keď bola nedeľa. Chcela som zazrieť oranžové farby vychádzajúceho slnka. A dostala som viac ako som čakala ...
Kamila svojim posledným článkom vyvolala vo mne mnoho spomienok, nielen na obdobie pred tridsiatimi rokmi ale aj na moje cesty krajinou, ktorá mi učarovala.
Zapadli ste niekedy do bahna? Bahnová v bahne sa už ocitla. Našťastie mala so sebou fotoaparát a tak vznikli tieto fotografie ... nahliadnite...
Od otvorenia novej budovy Slovenského národného divadla ubehol už nejaký čas (14. apríla 2007). Nám sa podarilo slávnostne do nej vstúpiť len teraz. V piatok sme si pozreli predstavenie činohry Trojkráľový večer alebo čo len chcete. A bolo na čo pozerať. Prinášam pár fotografii a potom pár slov o divadelnom predstavení.
Stíchli, keď som sa približovala. Niektorí sklopili hlavy, iní zazerali na mňa, keď som okolo nich chcela prejsť. „Šéfka“ dôrazne oznámila, tadiaľto prechádzať nebudeš !