Mladý človek skúšaný životom ako každý, úplne obyčajný ale pre niekoho dúfam celkom výnimočný.obj=new Object;obj.clockfile="otsukashokai001-navy.swf";obj.TimeZone="PST";obj.width=150;obj.height=150;obj.wmode="transparent";showClock( Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Áno, aj keď. Doma pre mňa znamená Komárno, mesto na maďarských hraniciach. Mesto na sútoku riek Dunaj a Váh. Teraz už ale aj mesto športu, športovcov a vysokoškolákov. A tiež kultúrnych pamiatok, minulosti a úprimne dúfam, že aj budúcnosti. Pre mňa však aj mesto protikladov.
Tí, ktorí čakajú niečo o minulosti, napríklad o Trianone tak budú asi sklamaní ale možno budem sklamaní ja pretože od toho názvu vlastne nikto nič nečaká. Väčšina však práve túto spomienku považujú za trhanie Maďarského národa a nevidia, že to ozajstné sa deje až teraz.
Nový Zákonník práce, asi najkritizovanejší bod osemmesačného vládnutia súčasnej koalície ale vlastne by sa asi dalo povedať vlády premiérovho Smeru, keďže obe ďalšie strany majú naoko veľmi ostré výhrady proti jeho častiam.
Máme za sebou úspešných pár dní. Úspešných hlavne na rasovo motivované útoky, keďže sa vraj odohrali hneď dva. Teda dva také, ktorým sa dostalo mediálnej pozornosti, aj keď tak troška zvláštnej. Pokračovanie je už zmes mojich názorov a informácií priamo z médií.
Nechal som sa pokrstiť a prijal aj sviatosti birmovania a prvé sväté prijímanie. Mal som 20, teda ako dospelý teda minimálne plnoletý človek, ktorý má právo rozhodovať za seba. Asi preto, že som sa chcel stať plnohodnotným členom katolíckej cirkvi.
Ono to znie úplne úžasne keď to zaznie ako osamotené vyhlásenie, v rámci demokratickej krajiny pretože poukazuje na to že aj napriek silnému kapitalistickému vplyvu sa štát pokúša chrániť verejný záujem svojich občanov.
Slovenská ekonomika dostala krídla, lieta ako ešte nikdy nie a to sa ľuďom páči. Páči sa to aj mne veď som predsa patriot. A je predsa krásne patriť na čelo Európskej únie aj v niečom inom ako v chudobe a nezamestnanosti.
Všetky médiá sú preplnené informáciami o katastrofe v Novákoch. Samozrejme veď je to strašná udalosť, ktorá zasiahla celé Slovensko. Úprimnú sústrasť všetkým pozostalým obetí a skoré uzdravenie zranením. Bolo to vraj peklo na zemi.
Vojaci v Iraku a Afganistane. Nikto alebo naozaj málokto ich tam vidí rád. Ja tiež patrím k väčšine čo sa ich poslaniu s názvom mierová misia pod záštitou rôznych medzinárodných organizácií vôbec neteší.
Cestujem vlakom. Prečo? No v prvom rade asi preto, že som si nechal zabaviť vodičský preukaz. Moja hlúposť, úprimne ju ľutujem. Na druhej strane cestovanie vlakom má svoje zvláštne čaro.
Čoraz častejšie počúvam zo svojho troška vzdialenejšieho okolia, teda ľudí čo ma síce vidia a stretávajú ale nepoznajú, že som rozdvojená osobnosť. A to všetko preto, že som slovenský občan s maďarskou národnosťou.
Žijem v Komárne, v meste priamo na hraniciach, alebo ako sa to vyjadruje podstatne krajšie, priamo na Dunaji. Mám toto mesto rád také ako je, s jeho pozitívami aj s negatívami. Sú však veci, ktoré ma dosť zarážajú. Jedna z nich je parkovanie.
Svoj prvý blog som sa chystal venovať všeličomu len nie politike no čoraz kontroverznejšie vyjadrenia „nášho“ pána premiéra ma vedú späť k tejto téme. Veď len jeho posledná návšteva Líbie vyvoláva na vnútropolitickej scéne priveľa otázok, ktoré si vyžadujú odpovede. A keďže žijem, aspoň teda dúfam, v demokracii možno sa mi tie odpovede aj dostanú, a dovtedy si dovolím vyjadriť svoj názor.
