Milan Barlog
Tajomné ostrovy
Z Tokia do Frankfurtu nad Mohanom letí lietadlo podstatnú časť cesty ponad Sibír. Je to neuveriteľný pohľad. Od obzor po obzor sa najprv tiahnu zástupy bezmenných pohorí, prechádzajúce do rozsiahlej tundrovej krajiny, ktorú rozdeľujú len zamrznuté korytá bohato meandrujúcich riek. Na okrajoch pohoria miestami pretínajú ako pravítko rovné línie rôznych produktovodov, tiahnuce sa krajinou bez ohľadu na reliéf, buldočou trpezlivosťou vytvorené človekom jediné známky civilizácie. Potom však zanikne aj to a pod lietadlom sa do nekonečna tiahne biela tundra, bez akýchkoľvek známok života, vyprahnutá biela pláň, zaliata temer jednoliatou vrstvou snehu. A v tejto scenérii sa zrazu otvoril neuveriteľný obraz. Z jediného bodu uprostred bielej púšte šikmo stúpajúci kilometre dlhý kúdol čierneho dymu. Pomaly preplával medzi slnkom a zemou pod polozamrznutým okienkom lietadla a navždy zmizol.
