Miroslav Beblavý
FicOrbánov dom hrôzy
To, že Maďarsko je dnes v peknom prúseri, vie už dnes na Slovensku takmer každý. Menej sa hovorí o dvoch rovnako dôležitých veciach:
Od malička mám sen. Chcem, aby sa na Slovensku žilo tak dobre, ako vo vyspelej Európe.Preto som vstúpil do politiky a kandidujem aj v parlamentných voľbách 2020. Aby som ľuďom na Slovensku pomohol v oblastiach, ktorým najlepšie rozumiem - vzdelávanie, verejné financie, boj s korupciou.V roku 2017 sme založili SPOLU - občianska demokracia. S kolegami pracujeme na tom, aby sme našu krajinu očistili od Kočnerovej generácie politikov. Zmenu k lepšiemu môžu zaistiť len najlepšie pripravení. Prečítajte si ako vznikla strana SPOLU.Nestačí vymeniť figúrky. Nový štýl politiky pre mňa znamená hľadať riešenia, nie spory. S naším koaličným partnerom, Progresívnym Slovenskom, sme pripravili zlomový program pre zlomové voľby. Prečítajte si Bod zlomu. Zoznam autorových rubrík: správa týždňa, archív, Transparentnosť, školstvo, Nezaradené
To, že Maďarsko je dnes v peknom prúseri, vie už dnes na Slovensku takmer každý. Menej sa hovorí o dvoch rovnako dôležitých veciach:
Mám doma dvoch malých synov - sedem a dvojročného. Zažil som preto naplno, že pokiaľ ide o dostupnosť starostlivosti o malé deti či možnosť oboch rodičov slobodne sa rozhodnúť či pracovať alebo sa starať naplno o deti, je Slovensko, jemne povedané, nehostinným miestom. Ešte v roku 2005 sa podarilo presadiť možnosť poberať rodičovský príspevok aj popri práci, ale túto možnosť pani ministerka Tomanová opäť znevýhodnila a skomplikovala.
To, že na Slovensku máme jednu z najvyšších mier nezamestnanosti v Európskej únii, vie asi skoro každý. Menej sa hovorí o tom, že máme osobitne veľký problém s nezamestnanosťou mladých ľudí. Priložená tabuľka ukazuje, ako sa nezamestnanosť v roku 2010 líšila podľa vekových skupín. Vidíme, že mladí ľudia do 30 rokov predstavujú najohrozenejšiu skupinu. Napriek tomu mal Zákonník práce, ktorý sme schvaľovali v lete 2011, mladým a novým zamestnancom ešte viac priťažiť.
Keď štát rozdáva peniaze, vždy to zvádza tých, čo v mene štátu rozhodujú. Najkrajšie to pre mňa zhrnul kedysi istý minister, ktorý pri debate o transparentnosti prideľovania dotácií povedal, ukazujúc na opozičného poslanca - hádam nedáme aj jemu len za to, že má lepší projekt? Keďže, jemne povedané, s ním nesúhlasím, venoval som pomerne veľa času snahe o zmenu. V priebehu uplynulého jeden a pol roka sa nám spoločne s kolegami podarilo presadiť pätnásť zmien v dotačných zákonoch, ktoré majú priamy vplyv na kvalitu celého procesu prideľovania. (Najpozitívnejšiu úlohu zohrali okrem ministerstva financií poslanci Poliačik a Žitňanská.)
V poňatí oficiálne „národniarskych" politikov vlastenectvo začína podozrievavými pohľadmi na všetky svetové strany a končí bitím do pŕs v štýle, že „my to niekomu ukážeme". A veru by sme mohli ukázať - svoju súdržnosť s tými, ktorí to od vlasti svojich predkov očakávajú a ktorí sa napriek tomu, že sa na Slovensku nenarodili, cítia byť Slovákmi. Ako možno praktickým spôsobom vyjadriť vlastenectvo a vzťah k našim krajanom?
Pre každého, kto robí niečo nekalé, je asi najväčšou nočnou morou to, že mu na to niekto príde. Dobrý spánok je však zaručený v prípade, že dotyčný človek odmeňuje tých, ktorí ho majú kontrolovať a je si istý, že správy o jeho činnosti nikto poriadne nečíta. Takto žil dlhé roky manažment dvoch fondov zriadených zákonom.
Asi nikto si nemyslí, že slovenské školy trpia nedostatkom regulácie a prebytkom peňazí na ich realizáciu. Dnes chcem preto písať o dvoch zmenách, ktoré ušetrili školám peniaze alebo im rozviazali ruky. Nezachránia naše školstvo, ale aspoň topiacemu rozviazali jeden prst.
Kvalitu školy najviac určuje kvalita učiteľov. Otázkou teda je: Máme v súčasnosti na Slovensku nastavený systém ich výberu tak, aby zaručil, že škola má najkvalitnejších možných pedagógov?
Na Slovensku žije veľké množstvo ľudí, ktorí musia z času na čas prekročiť hranice, či už kvôli štúdiu, práci, oddychu, nákupom, priateľke alebo svojim záujmom. Títo ľudia donedávna potrebovali so sebou neustále nosiť aj domáci aj európsky preukaz zdravotného poistenia, keďže v zahraničí na prípadné ošetrenie potrebujú európsky preukaz a na Slovensku ho nebolo možné použiť - a to celé aj napriek tomu, že obidva obsahujú úplne totožné identifikačné údaje. Pýtate sa prečo? Odpoveď je ako v reklame - lebo... medveď. Aj to je jedna z drobností, ktoré sa podarili (v tomto prípade vďaka spolupráci s poslankyňou KDH Janou Žitňanskou) zmeniť pomocou pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol neskôr zapracovaný do vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach
Keď slovenské vysoké školy nevedia kvalitu svojich výstupov ustrážiť samy, musíme si na pomoc prizvať verejnosť. Spolu s kolegami sme preto predložili novelu vysokoškolského zákona, ktorú sa nám podarilo presadiť a od septembra 2011 sú na jednotnom webe povinne zverejnené záverečné práce absolventov vysokých škôl.
Poslanci (a iní politici) sa z pochopiteľných dôvodov hrdia najmä tým, čo sa im podarilo presadiť. Tohto pravidla sa držia aj ostatné blogy z tejto série prezentujúcej môj poslanecký odpočet. Ak však ide o zásadnú vec a zlý návrh, môže byť rovnako veľkým úspechom aj zachovanie status quo. Preto si ako výnimku dovoľujem prezentovať, ako sa nám podarilo zabrániť reálnemu znižovaniu dôchodkov skupiny približne pol milióna dôchodcov.
Ak by sme sa bežného človeka opýtali, čo považuje za najdôležitejšie vo vzťahu k súdnej moci, zrejme by spomenul slovo dôveryhodnosť. Tá sa, ako vieme, ťažko získava a ľahko stráca. Vzhľadom na fakt, že väčšina súdnych sporov končí nespokojnosťou polovice zo zúčastnených strán, je prirodzené, že súdy sa nikdy nebudú tešiť veľkej popularite. O to viac je preto potrebné dbať o dôveru, pretože jej nedostatok voči akémukoľvek štátnemu orgánu vytvára atmosféru, ktorá priamo vplýva na život každého človeka. O jej zvýšenie som sa snažil aj návrhom spresňujúcim majetkové priznania sudcov.
Situácia v top manažmente štátnych firiem a v rôznych štátnych, či obecných organizáciach nám donedávna pripomínala, že žijeme v systéme, v ktorom niekto môže v rámci kolektívnych zmlúv dohodnúť odstupné či iné výhody, o ktorých bežní obyvatelia Slovenska nemôžu ani len snívať. Na tieto problémy poukazovala veľká skupina politikov, novinárov, médií a odborárov a vyzdvihovali potrebu zmeny tohto systému, ktorý bol výsmechom do tváre zamestnancov a pošliapaval pôvodný zmysel kolektívneho vyjednávania. Túto zmenu zariadil pozmeňujúci návrh k novele Zákonníka práce, ktorý som presadil.
Môže byť lepšie študovať pedagogickú fakultu v Ružomberku alebo v Prešove? Zarábajú lepšie umelci, ak študovali v Banskej Bystrici? Prečo chlapci a dievčatá od počítačov nakoniec aj tak všetkých predbehnú? Na tieto odpovede sú už dnes presné a verejne dostupné odpovede. Stredoškoláci, ktorí sa práve teraz rozhodujú, na ktorú vysokú školu sa budú hlásiť, majú pri výbere o pomôcku naviac - vedia totiž presne zistiť, koľko zarába priemerný absolvent ich budúceho odboru alebo fakulty.
Viete, aký druh úveru je na Slovensku využívaný najviac a tvorí až 2/3 všetkých poskytnutých úverov? Je to, samozrejme, hypotéka. Možno však neviete, že Slovensko má v rámci krajín eurozóny najvyššiu úrokovú mieru stavu hypotekárnych úverov pre všetky fixácie úverov. Kým na Slovensku bola v roku 2010 úroková miera na úvery s fixáciou do jedného roka 5,8% , priemer eurozóny bol 3,8%. Na Slovenku je vysoký dopyt po hypotékach a nízka konkurencia medzi bankami poskytujúce hypotéky, čo umožňuje držať sadzby úverov na bývanie vyššie ako je priemer eurozóny. Vo februári sa mi podarili v zákone o bankách presadiť zmeny, ktoré čiastočne pomôžu riešiť jeden z problémov pomerne vysokých nákladov hypoték na Slovensku.
Verejné obstarávanie je komplikovaný názov pre to, keď verejné inštitúcie niečo nakupujú. V štáte, kde ešte aj semafor musí byť uzamknutý v klietke nie je prekvapujúce, že pri tomto procese dochádzalo k predražovaniu až okolo 20-30 %, čo predstavuje stovky miliónov eur ročne, nehovoriac o miliardových škandáloch typu nástenkového tendra či elektronického mýta. To sa najčastejšie dialo kvôli dopredu dohodeným zákazkam v spojení s nedostatkom verejnej kontroly.
V júli 2010 som sa stal poslancom Národnej rady SR. Začiatkom februára budúceho roku sa uskutoční posledná riadna schôdza parlamentu v tomto volebnom období. Myslím si preto, že nastal čas urobiť odpočet svojej práce.
Nemám rád, keď sa diskusie o verejnej politike zvrhnú exkluzívne na "kradnutie" a všetky problémy - prečo niečo nefunguje, prečo nie sú peniaze... - sa vysvetľujú tým, že politici, úradníci, privatizéri či obyčajní ľudia všetko rozkradli.
V piatok 16. júla som ako poslanec NR SR zverejnil na portále Profesia inzerát, v ktorom hľadám asistenta. Keďže tento krok vyvolal prekvapujúco veľkú odozvu (vrátane článku v denníku SME) a množstvo otázok, ktoré dostávam mailom či facebookom, chcel by som využiť tento blog na vysvetlenie tohto kroku, ale aj niekoľkých nedorozumení, ktoré vznikli.